ktorú som pred rokmi nechala padnutú
na chodníku našich spoločných rán,
v nej ukrytý celý svet
sa na mňa díval akoby po prvýkrát,..
..jak začiatočnícky plač v pôrodnici,..
..úsmevy, tie moje, vaše,..
..nevetrané vône a zápachy homo sapiens,
sny o lietaní a nočné mory
jak z nejakej ulice.
Spravodlivé vojny a spravodlivosť
meraná pravítkami z umelej hmoty,
popolníky plné rakoviny..
..a potom zistila som,
že tá slza patrí niekomu inému,
no nápadne podobná bola tej MOJEJ.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár