a hmla čo padá, dnes padá trochu inak.
Keď už je vôla, čo vždy tak silná bola, zlomená
dnes už len pripomínajúca slepý prízrak...
Vtedy len odhryznúť si z rozkvitnutej ruže lupeňa,
a utopiť sa v chuti čo má grády,
nikdy nezatnúť bezzbrannému stromu do kmeňa,
štastnému nikdy neukradnúť od nálady...
Len žiť život tak, ako keď piješ víno z pohára,
čím viac ho vypiješ, tým viac ti je krásne,
nešetriť ním ako svetlom sviece, ktorá dohára,
len piť plnými dúškami a o všetkom písať básne!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár