Výzva

Zvláštne, ako sa dokáže osud vysmievať...
Zdá sa, že nedokáže robiť nič iné,
iba sa zahrávať...

V jeden deň sa vznášaš v nebi,
na druhý den strmo klesáš k zemi.
Raz cítiš, že sa ta dotýka šťastie,
potom zrazu nemáš nič,..

..raz ťa pohladí radosť,
niekedy šľahne bič.
Niekedy ťa nežne láska do pavučín obmotá,
lúčmi ťa zohrieva,
potom zrazu samota čelusťami pavúka ťa požiera,
až do špiku kostí,
ako mráz, ti preniká.

Tak už sa, osud, prestaň
do tváre uškŕňať,..
..konečne už prestaň
dušu v pazúroch bolesti zovierať.
Veď čierňavy v živote je i tak dosť,
dovoľ doplna vychutnať radosť.
Dovoľ láske teplom roztápať
a šťastiu do krajiny blaha zanášať...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu