Zlomené a oklamané vlečie sa chladnou tmou.
Len občas tichý povzdych počuť.
Nezakopnú oň ani omylom.
Hodia ho ako špinu ku košu.
Zasa pád. Zas sa ranilo.
Ako posledná kvapka dažďa...
Ako posledný list v jeseni.
Takto sa cíti srdce,
Ktoré zasa nie je ľúbeným.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
bublinkamydlova
26. 10.októbra 2007 22:48
Fuuu...tato ma dostala...kraaaasne...precitene mas moje plus!
Napíš svoj komentár