Vidíme zasneženú ulicu na kraji mesta, ticho, žiadna živá duša, až na čiernu mačku, ktorá rýchlo prechádza cez cestu lemovanú zasneženými stromami a domami.
Kamera sa približuje na najväčší a najhonosnejší dom na tejto ulici.
Konkrétne na jeho obrovské, drevené, masívne dvere.
Keď dvere zaberajú celý obraz, počujeme štrngot kľúčov a kľučka sa pohybuje.
Dvere sa otvorili a z domu vidíme vychádzať asi 60 ročnú dôchodkyňu v luxusnom oblečení, s veľmi drahými topánkami na vysokom opätku, o kabelke a klobúku nehovoriac.
Pohybuje sa pomaly, šmýka sa.
Kráča opatrne.
Strih o pár ulíc ďalej.
Vidíme tú istú ženu, tentokrát zo zadu s o niečo viac špinavými topánkami.
Stále sa pohybuje pomaly a opatrne.
Oproti nej kráča muž v asi jej veku, otrhané šaty, špinavý, trasie sa od zimy, kríva.
Kráča rovno oproti nej a prosí ju aspoň o kúsok chleba.
Ona pohotovo pootočí hlavou, zdvihne nos tak, že tu viac už ani nejde a rýchlo dupká preč.
Záber sa zmení o pár ulíc ďalej.
Scéna sa opakuje, avšak teraz sa žena ponáhľa, jednou rukou si drží klobúk a v druhej ruke má kabelku, ktorá určite stála veľa.
Pomaly sa okolo nej mihajú domy.
Na rade je kostol, pred ktorým vidíme drevenú škatuľu na podstavci s fotkou smutných detí a nápisom: ,,Spomeňte si cez tento Vianočný čas aj na tých, ktorí vašu pomoc skutočne potrebujú.Vhoďte zopár mincí do tejto škatule a majte lepší pocit.Ďakujeme."
Žena si všimne túto škatuľu a aj slovo ,,pomoc" ale vôbec tomu nevenuje pozornosť.
Dokonca otočí hlavu na druhú stranu a tvári sa, že nič nevidela.
Záber na ženu ako kráča ďalej.
Záber sa mení na túto istú ženu zo zadu ako kráča do kostola a zatvára za sebou dvere.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár