Zoznámili sa pred dvoma rokmi v jednom obchode. Bola to úplná náhoda?Alebo osud?Totižto,túto vec už nevyrieši dnes asi nikto....
"Slečna,zabudli ste si tu tašku s nákupom."-utekal predavač za kupujúcou.
"Och,áno aj by som na nu zabudla."Ďakujem,dovidenia."-slušne sa mu zavďačila a každý odišiel vlastnou cestou.
Vtedy ešte ani jeden z nich netušil,že na seba natrafia aj na ďalší deň.Tento krát si nezabudla tašku s nákupom,ale zabudla si uňho svoje srdce.Musela sa tam vrátiť,niečo ju tám stále ťahalo.Nevedela že je to láska.Ešte nikdy lásku nezažila.Vlastne dá sa povedať,že bola radšej za voľný vzťah bez nejakých pravidiel.Mala rada ak ju muži obletovali,ved koniec koncov bola nádherná.Nikdy po nej ani netúžila,ked videla toľké trápenie len pre nejakú lásku jej kamarátiek,radšej sa nechcela nikdy zaľúbiť....
"Dobrý deň,dnes tu nieje ten mladý muž čo tu robil včera?"spýtala sa predavačky.
"Nie slečna,nadnes si Andrej zobral dovolenku.Potrebovali ste niečo odneho ?"
"Hej potrebovala,ale veď ja prídem teda radšej zajtra,dovidenia."-odišla tak torchu aj sklamána,že ho tam nenašla.
Hneď ako sa vyrútila z obchodu,vrazil do nej niekto a ona padla do olejovej mláky.
"Čo nevidíte ???!!! Pozrite sa na moje šaty,to už dole nepôjde ! A ešte aj navyše sú celkom nové.Toto už ani pravda nemôže byť! " -naštvaná po ňom začala kričať.
"Prepáčte mi,naozaj som vás nevidel.Ešte raz jedno veľké prepáčte.-áno,bol to ten predavač.
"A,a,a,a, to ste vy.No tak teda odpúšťam vám."
"Poďte odveziem vás ku mne domov.A tam si to operiete.Teda ak nemáte nič proti."-navrhol.
"Nie,nemám.Môžme ísť." ......
"Dobre slečna,sme na mieste.Môžte si vystúpiť a ísť na tretie poschodie,ja tam o chvíľu prídem aj s nákupmi."
"Okej,jasné.Ale mohli by ste mi dať aspoň kľúče?Chcem si ten fľak hneď umyť."
"Hej chytajte."
Odomkla si dvere,a zrazu jej všetko prišlo veľmi zlváštne.Veď ho ani nepoznala, a prijala ponuku aby išla k nemu do bytu ??? Musela som sa asi zlbázniť-pomyslela si.Otvorili sa dvere a ona prišiel do svojho bytu.
"Kľudne si urobte pohodlie ako doma.A prací prášok je za práčkou."
"Áno viem už som si ho našla,ďakujem.Ale už by sme si nemusli vykať,čo vy nato ?"spýytala sa ho.
"No ja neviem,vy ste dáma,a keď to vravíte tak môžme.Ja som Andrej.Teší ma."
"Máte krásne meno,ja som Andrea.Pekná náhoda,no nie ?"-zasmiala sa.
"To teda áno,ale pripadáte mi,vlastne pripadáš mi ako by sme sa už poznali dosť dlho.Nevideli sme sa už aj niekedy predtým?Teda tým myslím pred dneskajškom aj včerajškom."-pýtal sa trochu hamblivo.
"Určite nie,ja som ťa nikdy predtým nevidela.Ale veď možno v minulom živote."-tento krát sa zasmiali obaja.
Andrej jej uvaril večeru aby mu odpustila tie šaty.Nakoniec večera otvorili víno.No prehnali to a skončili spolu v posteli.
Keby len vedel že mám len 16,ach.-pomyslela si.
Keby len ona vedela že mám 25.-pomyslel si on.
Nič o sebe nevedeli.Ale osud im aj tak skrížil cesty....
Andrej ju stále navštevoval a ona zas jeho u neho v byte.Vydržalo im to takto dosť dlho,veď vlastne prešli už dva roky.Andreyni rodičia o ich vzťahu vedeli.Neboli tým nadšení,ale boli šťastní,že ich malá dcérka už vyrástla a vie čo je to niekoho milovať.Andrea bola tiež šťastná,že im to takto spolu "klape".On bol ťiež rád,aj ked sa zpočiatku obával toho vekového rozdielu.Ale ona bola vyspelá či už rozumovo ale aj výzorovo.
"Andrejka chcel by som sa s tebou o niečom dosť vážnom porozprávať,mohla by si dnes prísť?" volal jej na mobil do školy.
"Jasné miláčik,hneď zo školy sa u teba stavím.
"Vieš ako sme sa rozprávali o tom,že idem k tomu lekárovi?"spýtal sa jej už uňho doma.
"Hej,viem a čo s tým ? Bol si tam ?"
"Veď práve.Bol som tam.A neviem či by som ti to mal takto hovoriť,ale inak to asi nepôjde.Tak vieš,som dosť vážne chorý.Mám rakovinu žalúdka a lekár mi už nedáva žiadne nádeje a na liečbu je dosť neskoro.Andrejka je mi to veľmi ľúto,ale myslím že najlepšie bude ked nebudeš vidieť ako veľmi trpím.Mali by sme sa rozísť." hovoril jej a slzy mi stekali po tvári.
"Čože? Ako myslíš že mám reagovať? Že si z toho nemám nič robiť ? Veď ťa milujem,to sa nedá.A chcem byť s tebou aý do posledného dňa!Neopustím ťa nikdy! A teraz ti pred tebou sľubujem že už nikdy nikoho nebudem ľúbiť tak ako teba! Ty si ma naučil milovať.Ty si zo mňa spravil to čo teraz som ! " - more sĺz zaplavovalo jej dlane.
Nikdy by ho nedokázala opustiť a už vôbec nie v takejto situácii.Nevedela ani ako by mu mohla aspoň trošku pomôcť.Nedalo sa to žiadny spôsobom.Zrazu mu začali vypadávať zuby a každým dňom bol slabší a slabší.Toto utrpenie znášala s ním.A on jej len stále opakoval aby ho nechala samého,aby sa netrápila.A potom prišiel ten deň na ktorý už on čakal a ona si ho nepripúšťala.Sedela vedľa neho na stoličke a ich rodičia boli vo vedľajšej miestnosti.Bála sa,že tento deň raz príde a ona ostane úplne sama.Stále si hovorili ako sa veľmi miljú.Ale v tejto životnej situácii ich nezachránila ani ich veľká a úprimná láska.
"Andrejko môj už nikdy nebudem ľúbiť,vždy len teba budem! Ty si moja jediná láska.A nikdy nezabudnem na teba ! NIKDY!"
"Ech,ech,Andrejka ech,veď aj ja teba ech.Ech,ale musíš sa zaľúbiť ech ,ech,a mať veľa detí,ech, a ešte posledné slovo,ech,že ťa MILUJEM ech,phuuu...."
To bol jeho posledný výdych.Krutý život ich rozdelil,ale ona s ním bude navždy a raz sa opäť určite stretnú a budú pokračovať v šťastnom živote aký mali predtým.Určite sa stretnú,veď im to bolo súdené.Dnes už aj ona vie že to bol osud a nikdy naňho nezabudla.Každý deň bola na jeho hrobe,každý deň sa s ním rozprávala,každý deň mu hovorila ako ho veľmi miluje.Spomienky mala urkyté len pre seba.Nie neuzatvárala sa do svojho sveta,len nikomu nechcela povedať aká krásna aj zraňujúca môže byť láska.Lebo ak umrie jedna časť s ňou umrie aj tá druhá....
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
johnny89
29. 2.febuára 2008 19:34
Krásny príbeh, až na ten koniec tak nejako sa mi to tam nehodilo ... keby to aj skončí ako rozprávka je to oveľa krajšie... smrť nieje riešenie ...
Napíš svoj komentár