"Ahojky Peti.Chcel som sa ťa spýtať,či by si neišla aspon na chvíľku sa prejsť." volal jej na mobil Tomáš.
" Čau Tomino. Vieš čo,teraz som odtiaľ prišla a nejako sa mi už nechce.Nehnevaj sa." -znudene hovorila.
" Ale Peťa,veď celé dni nič nerobíš,myslím že by sme sa mohli aspoň porozpávať."
" Mne sa naozaj nechce ti hovorím !"- a tým ukončila telefonát.
Boli to už dva mesiace čo sa Petra neustále trápila.Neprešiel deň
priktorom by na Marcela nemyslela.Od toho dňa ho vlastne ani raz nestretla.Mala pocit ako by sa jej vyhýbal.Na emaily jej tiež neodpisoval.A ked áno tak napísal len toľko,že už musí ísť preč...
"Počuj Peťuš .Čítal som na internete jeden fakt zaujímavý článok."
"Hej Tomáško,ale keď je to nejaká kravina,tak mi to radšej ani nehovor,jasan? " - pozrela na neho,akoby jej to vlastne bolo aj jedno.
" Nie,nie, žiadna kravina ! Toto je fakt dobré a myslím,že sa podľa toho budem riadiť.Tak začnem. Čítal som,že nikdy by sme nemali písať niekomu kto sa s nami rozišiel.Že mali by sme dať tomu druhému priestor aby sám napísal.Dobré,nie ? "
"Riadna blbosť,čo ti poviem!!!" - premýšľavo mu hovorila.-" Ja skôr myslím,že by sme si mali písať,teda aby som to upresnila,tváriť sa akoby sa nič nestalo,nie ?"
"Nie Peti,nieee ! Podľa mňa je to dobré. Vysvetlím ti to na tvojom prípade.Ty stále vypisuješ Mačovi,ale čo on ? Napísal ti odvtedy niekedy sám odseba ? Alebo napísal ti dlhšiu vetu než ako musím už ísť preč ? Nie nenapísal ! A to je presne o tom! Nechce už s tebou prakticky nič mať,chápeš ? A keď bude chcieť,tak sa ozve aj sám." ...
Tak po tomto jeho prejave sa Petra urazila a odišla domov.Bola opäť veľmi smutná a spomínala na krásne chvíle.Keď ju Marcel držal za ruku,keď ju pobozkal,keď ju hladil po vlasoch.Petra začala na internete tiež hľadať rôzne príbehy a zaujímavosti o silnej láske.A uvedomila si,čo jej to Tomáš stále rozprával.Zistila že mal úplnú pravdu.Konečne prestala snívať a pozrela sa na realitu.Veď on s ňou už nič nechce mať ! No raz jej napísal on. Chvíľku písali o tom,že sa dlho nevideli,ako sa má a čo nové.Ale potom prešli na inú tému.Na tému o tom,že mu veľmi Petra chýba a že vtedy spravil veľkú chybu.Nevedela či mu má ešte veriť alebo nie.Rozhodla sa že mu veriť bude,ale nie všetko.To,že ju nechal pre inú vyšlo nakoniec najavo a bolo to preto.Ale to ju tak veľmi netrápilo.Skôr ju vždy zvieral ten pocit samoty...
"Prepáč Tominko,nezachovala som sa minule pekne,naozaj jedno veľké prepáč."
"To je v pohode už som si aj zvykol,ale vieš ja ťa viem pochopiť narozdiel od iných." začerveňal sa.
"Hej a to si na tebe vážim.Veľmi mi pomáhaš to nezvládne len tak hocikto."
Nachvíľu sa obidvaja odmlčali.Potom dal Tomáš návrh aby si išli niekam aspoň sadnúť.A v tej chvíli ako prišli do Petrinho obľúbeného parku uvidela z diaľky Marcela.
"Tomáš počuj tamto je Marcel,ja tam nejdem."
"Nie pekne ideš,veď ho predsa ľúbiš nie ?"
"Ale toto je situácia,ktorá ma dosť bolí!"
tomáš ju nakoniec aj tak presvedčil a sadli si na lavičku oproti jazierku.Marcel zbadal Tomáša tak prišiel za ním.
"Hej hej nazdar Tomáš,čo balíš zas nejakú kočku ?"-zasmial sa Marcel
"Nie neboj sa nič na Petru by som si nedovolil"
"Petra??? To si ty moja??? Ja,no ja som ťa ani nespoznal keď máš tie vlasy trochu inak teraz,ale pristane ti to naozaj.-zahakával sa.
"No tak to naozaj ďakujem,keď nevieš spoznať ani niekoho s kým si chodil."-otočila sa mu chrbtom.
"Peti prepáč tak som to nemyslel.Len už sme sa dosť dlho nevideli.Nejaké tri mesiace to budú."
"Ešte len dva.A vlastne už musím ísť domov,tak sa majte krásne chalani.A ty Tominko prosím ťa zavolaj mi zajtra a dohodneme sa ešťe.Pa..."
Keď prišla domov,začal jej zvoniť mobil.Volal jej Marcel tak to radšej ani nezdvíhala.V jeho očiach videla niečo iné.Videla v nich klamstvo a preto sa radšej aj otočila.Nechcela sa opäť popáliť...
O mesiac nato,si stále s Tomášom viac a viac rozumela.Nebol príliš škaredý a ona vedela že ju má rád.Preto sa dali spolu dokopy a na Marcela začala zabúdať.Aspon tak si to nahovárala...
"Nie Tomáš už nikdy viac ti nebudem veriť ! Aj ty si ma sklamal, a to som myslela,že tak skoro sa mi to nestane ! Neznášam ťa !!! "-takto sa začali Petine slová potom,ako zistila,že Tomáš chodí ešte s jednou.
"Ale Petra! JA ťa mám rád,ale asi nie dostatočne.Teda nie tak ako ju.Prepáč mi t dpusť mi to všetko! Prosím!!"-slzy mu tiekli po tvári.
"Nikdy Tomáš,nikdy !! A nechcem ťa už vidieť.Ty si ďalší falošný ! Odíť z mojho života už navždy ! "- a utiekla domov.
Petra mala chuť umrieť.Ale po týžni sa vzchopila a musela ísť ďalej.Len s tým rozdielom,že ju nemá kto podržať.Sklamal ju človek,ktorému tak verila...Všetko ju pomaly zabíjalo,ale hlavne to,ked Tomáš začal chodiť zas s inou.A to už bol november.Prešiel rok od toho ako sa stretla prvý krát s Marcelom.Pamätala si nato,ako keby to bolo včera.Nezabudla na žiadny deň s ním.Spomínal už vlastne len v dobrom.Nemala naňho ťažké srdce,pretože sa už uzmierili.Dokonca z dovolenky v lete jej priniesol aj malý darček.No o ďalší mesiac bol už Mikuláš.Marcel jej volal či by neišla von,že terza chodieva okolo jej činžiaku.Petra samozrejme súhlasila,veď boli už kamaráti.No vtedy sa to opäť všetko zmenilo.Bolo jej sním tak príjemne ako niekedy.Tak veľmi jej bolo dobre,že sa doňho opäť zaľúbila.Áno je to šialené,pomyslela si Petra ešte v ten deň.Ale je to pravda.Zistila,že ho stále milovala a nikdy neprestala.
PS1:Venované tebe !!!!
PS2:Ako to celé skončí bude až neskôr,lebo vlastne ani ja to neviem .
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
supergirl0006
23. 2.febuára 2008 21:48
krasnuce ako vzdy
Napíš svoj komentár