Moja najlepšia priateľka

Bol trinásty november. Moje narodeniny. Od rána som sa nemohol dočkať darčekov. Aj moja najlepšia priateľka bola šťastím celá bez seba. „Dnes je veľký deň, Maroško“, povedala s úsmevom. „ Konečne máš dvanásť rokov. Určite sa veľmi tešíš?“ Povedala a vo vzduchu urobila trojitú piruetu. Emily je moja víla, ktorú som dostal, keď som sa narodil. Sme najlepšími priateľmi na celom svete. Za nikoho by som ju nevymenil. Keď je mi smutno, Emily ma vždy rozveselí. Okrem toho, že vie lietať, má aj schopnosť každého rozveseliť. Chodil som do šiestej triedy. Každé ráno mi zaliezla do aktovky a viezla sa až ku školskej bráne. Učili sme sa spolu a vždy mi vedela poradiť na písomkách. Dnes k nám prišiel nový žiak a keďže sedím sám, prisadol si. Volal sa Matej. Skamarátili sme sa, začali si písať úlohy spolu, učili sme sa spolu, navštevovali sme sa, až sme sa stali najlepšími priateľmi. Myslel som, že Emily si tiež niekoho nájde a bude sa s ním kamarátiť. Ale mýlil som sa. Jedného dňa, keď som sa vrátil zo školy, našiel som Emily, ako bezvládne leží na zemi. „Emily, Emily, čo sa ti stalo?“ Ale ona neodpovedala. „Čo sa deje?“ vkročila do izby mama. S plačom som jej vravel, že Emily bezvládne leží na zemi. Starostlivo som ju zodvihol a položil na posteľ. „Ach, je to moja vina. Našiel som si nového kamaráta a najlepšieho som stratil. Povedz mi, bude v poriadku?“ Mama len povedala: „Teraz potrebuje hlavne tvoju lásku a opateru.“ „Budem sa o ňu starať každý deň a určite sa vylieči! Sľúbil som mame aj Emily, že už nikdy nebudem mať iného najlepšieho priateľa. Onedlho sa Emily naozaj uzdravila a opäť sme boli tí najlepší priatelia na celej Zemi.

 Vymyslený príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu