FEST ANČA 10. ročník

Medzinárodný festival animovaného filmu FEST ANČA, ktorý sa koná na stanici Žilina-Záriečie je jediná udalosť v roku na ktorú sa teším od momentu, keď z nej odchádzam. Pamätám si svoj prvý ročník. Šiesty ročník FEST ANČA v roku 2013. Po pohrávaní sa s myšlienkou, že by som chcel ísť som vyšpekuloval, že tam pôjdem ako dobrovoľník. Takže ma capli na premietanie, info stánok a akreditácie.


A bavil som sa s pomerne málo ľuďmi, pretože som odchádzal zavčasu. Ale bol tam Mike Reiss, jeden zo scenáristov a producentov Simpsonovcov a robil aj na Dobe Ľadovej. To len tak ku príkladu. A videl som krátke animované filmy. A bol som spokojný, to som netušil, že o 4 roky sa zúčastním jubilejnej 10. FEST ANČA.

Hoci sa pred tým vyskytli dáke problémy s tým, či tam pôjdem, podarilo sa a v utorok večer som sa motal s organizačným tímom na stanici. To už bol večer, takže sme sa len predstavovali s novými členmi tímu. A druhý deň začali chodiť dobrovoľníci. A začalo sa zoznamovať. Prišlo veľa známych tvári, čo bolo potešujúce a super, pretože som si pamätal ich mená! Ja a mená je na samostatný blog. A vo štvrtok ráno to malo vypuknúť.


Horšie bolo, že som do štvrtku rána, stále nemal k dispozícií svoju sálu, pretože v stredu v nej prebiehal Workshop až do večera. Takže v utorok ráno som tam nabehol a odkrýval si pulty a notebook. Zapínal si projektor a chystal sálu. Čert mi bol dlžný, že sa mi klíma prvý deň snažila kúriť namiesto chladenia. Ale našťastie nie veľmi, len tak trochu. Začalo sa to detským dňom. A krátkymi sekciami. Všetko vyzeralo byť fajn, nič sa nekazilo. Aj obedy zabezpečili. A potom to prišlo.


Dopremietali sme jednu sekciu a išiel som dobrovoľníčke vysvetľovať premietanie. A bum. Rupla elektrika. Najprv som si myslel, že len mne na sále. Po telefonickom hovore som zistil, že celá Stanička je bez prúdu. A po chvíli som zistil, že nefungujú ani semafóry a potom, že tento stav pretrvá 2-3 hodiny. Si vravím, že dobre. To je úplne COOL. Lebo sa mali premietať akurát Maďarské animované videoklipy. O chvíľu mi volal programový riaditeľ, že premietanie bude vo voľnom slote o 21:30. Reku fajn. Ale nemám kľúče od sály. Takže nemôžem odísť. Fasa. Vytiahol som si tablet, spravil si hotspot z mobilu a ponoril sálu s dobrovoľníkmi do tmy zatvorením dverí. Chvíľu boli zvedaví. A jasné, že som im pustil Rick & Morty.


Stihli sme si pozrieť jeden a pol epizódy, potom začala naskakovať elektrika. Ešte to skákalo, ale začínalo to fungovať. Eventuálne som sa dostal ku kľúču. Sálu sme zamkli a šli do Novej Synagógy na otvárací ceremoniál. Videl som z neho kúsok, pretože som bol hladný a mal som chuť na pizzu. Áno cítim sa previnilo, ale mal som premietať 21:30, čo som pôvodne ešte plánoval byť na Pizzy. Tak by som stíhal aj ceremoniál aj pizzu aj následujúce premietanie. Proste strasti počas festivalu. Ale aspoň som nekončil po polnoci.


To malo premiéru až druhý deň. A konečne sa ukázalo, že aj potrebujem asistenta. Ráno som si to pripravil tak, že tam sedela baba, čo pracuje v kine. Takže, keď som sa uistil, že všetko ide má ísť, tak som si odbehol. Nájsť kamarátku, zabezpečiť jej vstup, naobedovať sa. No a potom som sa vrátil a došiel chalan z minulého roka, čo ju striedal.


Mohol som sa flákať, pretože tento chalan sa mi osvedčil. Tento rok sa mi oproti tomu minulému podarilo dostať sa aj na GameDays. A hral som sa na Didaktiku M, ktorý som venoval múzeu. Najskôr posledný krát. Textové adventúry mi nejdu, furt som umieral. No ale bol čas sa vrátiť na svoj stage.

Cestou mi vraveli, či volia u mňa pápeža, toľko dymu. Pretože nezvyčajne, všetko fungovalo úplne v poriadku. Som sa teda vrátil na svoju sálu. A potiahol to až kým nešlo bábkové divadlo. O ktoré som sa starať nemusel. Tak som bol von. Zoznámil  som s Julianom z Kostariky, ktorý mal premietaný film u nás na festivale. Tak som oprášil angličtinu, najprv mi to priamo nešlo, ale potom som sa už vymotal. A bolo to super. Okoštoval z môjho Tatranského čaju. No a potom som si šiel do premietať poslednú sekciu: Festivalové denníky.


Festivalové denníky 2013-2013 bola sekcia, kde sa premietali Festivalové sekundy z minulých rokov a bolo to ako, keď pozeráte seriál a pri jeho konci vám pustia retrospektívne zábery. Akurát s tým, že som v tom bol. Cítil som sa mierne nostalgicky. Šťastný a smutný zároveň. Ale potom som sa šiel posadiť do nášho krúžku, stagemangerov a dobrovoľníkov. A bývalej koordinátorky.


Tuším sa mi zlievajú dňu trochu.


A sobotu cez deň to bolo super zase, len mi neprišla dobrovoľníčka, pretože zaspala. Takže som si chvíľu pomohol bez nej. Ale aspoň som sa najedol a potom som sa tam vrátil a pustil babu, čo mala pôvodne kontrolovať lístky (tie sú väčšinou dve), lebo som ju poprosil, či by chvíľu na to dohliadla. Potom už dobehla tá, ktorá tam mala sedieť. Takže zase som mohol byť aspoň chvíľu voľný, ale to už šli súťažné sekcie, takže som sa snažil tam viac byť. Pre istotu, keby sa niečo začalo kaziť.


Akurát večer som mal trochu haluz, lebo som zistil, že sa jedna sekcia premieta na dvoch miestach. A takmer súbežne. Ale na moje prekvapenie všade bolo plno ľudí. Akurát sekcia bola dlhšia, ako bola písaná v programe. Takže polnočné hranie začalo 1:35. A samozrejme najúchylnejšiu hru a súťažilo sa o ceny. Tak som si šiel aj ja zahrať. A potom zistíte že je takmer 2:45, nemáte kľúč od sály. Je rozliate pivo a všade je bordel. tak začnete zbierať. A využijete skupinu na FB, s takou malou dušičkou, na privolanie dobrovoľníkov. Na moje prekvapenie prišiel jeden a za ním aj pár kolegovcov. Tak sme upratali. A zháňali kľúč. Zohnali sme kľúč začal som zhasínať. A všetci už boli von. A ja som si ešte skontroloval pod stoličkami priestor. Spala tam baba. Sa smiali, že každoročná tradícia naplnená.

Šli sme si teda vytvoriť klub pod rondel,  kde si posadali a zrazu pozerám, že vonku svitá. Čo robím so svojím životom? Užívam si ho. A bolo to super. Až na fakt, že o chvíľu mám vstávať a pomaly sa presúvať do svojej aktuál job.


A to je len taký výňatok.

 Denník

1 0 0 0 1

Komentuj

7 komentov k blogu