Usmeivam sa. Chcem sa usmievať, ale je to vyčerpávajúce. Úsmev nemá byť niečo, čo ma vyčerpáva. Vykonávam každodenné činnosti, pracujem, píšem, editujem. Upratal som. Jednoducho toho robím viac, ako bežne. Potrebujem zahnať myšlienky. Myšlienky na fakt, že poslednou dobou sa o seba nestarám - lebo za normálnych okolností nestíham. Aj to som dnes robil. Upravil sa. Zladil sa. A usmial. Ale to, čo vidím v zrkadle vôbec neodráža to, ako sa cítim. 

Keď mi to kolega hodil na nos, že vyzerám vždy ako vandárk, začal som si uvedomovať prečo - snažil som sa vyhovieť na viacerých miestach a vo viacerých mestách. Výsledok? Minimum času na seba. Teraz som zavretý v jednej veľkej izbe. Sám so svojimi myšlienkami. A zbožňujem to. Tak trochu. 

A popravde, asi som vyhorel. Citovo. Ale to nevadí, nájde sa sviečka. :/ 

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  16. 3. 2018 15:46
Samota je super, zlé to je, len keď v nej nájdeš priveľké zaľúbenie.
2 
fotka
vreskot000  17. 3. 2018 10:59
super článok, približne to som prežíval aj ja, kde z nadmerneho množstva práce som strácal optimizmus
Napíš svoj komentár