Prečo neúspechy? Prečo sú dôležité naše chyby? Pretože bez chýb by som sa ja asi veľmi dopredu nehýbal. Na vlastných chybách sa treba učiť. A som vďačný za každú chybu a neúspech. A vďaka tomu je to úspech. Teraz viem, že som si to naplánoval pomerne zle s písaním toho blogu a budem to musieť urobiť kúsok inak, aby som to stíhal a nemal z toho stres.
Môj druhý neúspech je, že v deň pred nočnou sa mi nepodarilo ísť do posilňovne. No nepodarilo, iné mesto, neskoro vstávanie a trochu naháňačka, aby som to vôbec stihol, ale taký jeden úspech v tom je. Cvičil som. Síce len sám so sebou a bez strojov, či náradia, ale cvičil som brucho a nohy. Improvizácia v najlepšom svetle? Možno. A trochu si to asi naplánujem tak, že jeden deň budem cvičiť takto, pretože ďalší môj ohromný neúspech:
Plaváreň - úplne celé sa mi to zrútilo na tom, že som sa cítil mierne chorý a zároveň som si rozpočítal peniaze do výplaty. Asi by som jedol omrviny dakde do času, keď prídu peniaze. To je tak, nemôžem mať všetko. Ešte nie, ešte nie som dosť starý (ale raz! ALE RAZ!) robím si srandu, zariadím sa hneď ako to bude možné, ale toto je jedna z tých vecí, čo ma tak veľmi nesúri.
Ale keby som sa pozeral len na svoje neúspechy, asi by som nebol motivovaný pokračovať so svojím životom/blogom týmto smerom a hľadal by som iné smery.
Do posilky som zašiel. Dokonca som kvôli tomu vstal skôr a nadšený. A síce mi to šlo ťažko, ale vydržal som. A keď som sa šiel prezliecť, tak som bol mierne prekvapený ako mi svaly vystúpili, pretože som to nečakal v takej miere. Potešujúce.
Zároveň sa mi podarilo revizovať jednu kapitolu z mojej chystanej "knihy". Nerád to volám kniha, radšej príbeh - pretože mám rád príbehy, knihy ani tak nie. Všeobecne príbehy. A je mi vlastne jedno v akej forme, či kniha, či komiks, či hra, či film, ši seriál. Proste príbehy. A revízie sú krvavá vec, ale všimol som si jednu vec vo svojom písaní. Niekedy to je pútavé a zaujíma ma, čo som to napísal a niekedy na to pozerám, že prečo som to tam vôbec pchal? Aký to má zmysel? Ale strieda sa to pomerne pravidelne, takže možno ak by som to neopravoval po jednej kapitole, tak by to bolo viac dynamické. Uvidíme, keď budem bližšie koncu.
Dnes asi len toto. Pretože inak neviem, čo sem mám písať.
Hlúpe výlevy.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár