1. Zápisník je podstatný
Ako autor by ste mali disponovať minimálne jedným zápisníkom. Prečo? Pretože do zápisníka si zapíšte vaše nápady, poznatky, postrehy, môžete si do neho zakresľovať a zaznačovať. Veľmi vám to uľahčí tvorivý proces, nakoľko si s pomocou zápisníku všetko premyslíte vopred niekde na cestách. Takže šup do papiernictva a kúpiť Notes, prepisovačku, zvýrazňovač a tužku.
*taktiež jestvujú virtuálne alternatívy poznámkových blokov, ktoré sa dajú použiť v počítači, či telefóne. To sú napríklad EverNote, či OneNote.
2. Myšlienka
Viete, prečo sa myšlienka skladá ťažko? Pretože myš utečie a lienka uletí. Myšlienka príbehu je veľmi dôležitý faktor pre príbeh, pretože to je tá jedna veta, ktorá je vlastne výsledkom príbehu. Je to to, čo tým príbehom chcete povedať, ak nemáte myšlienku, ako viete, čo chcete svojím príbehom povedať? Idete od buka do buka a príbeh stráca na umeleckej hodnote. Nikdy nezačnite písať pred tým, než viete o tom, čo daným príbehom chcete povedať.
3. Koniec dobrý, všetko dobre
Najťažšie je napísať dobrý koniec, a keď spravíte najťažšiu prácu na začiatku máte vyhraté. Premyslite si najprv to ako váš príbeh skončí, v akom štádiu sú postavy v záverečnej scéne, kam sa chcete dostať. Toto bude váš cieľ pri písaní, sem pôjdete. Zvyšok príbehu sa potom bude písať jednoduchšie, ba až sám.
4. Kto iný bude milovať vaše postavy ak nie vy?
Sú len dve bytosti, ktoré ovládajú osudy ľudí. Boh a spisovateľ. Totiž spisovateľ je niečo ako Boh pre postavy v knihe, je to ich stvoriteľ. Budete stvoriteľ svojich postáv. A ku každej by ste podľa toho mali pristupovať, mali by ste si každú jednu postavu, ktorá sa v príbehu objaví zamilovať, aby ste k nej mali “vzťah” na úrovni, kedy budete prežívať to, čo prežíva vaša postava, aspoň emocionálne. Je to jeden z krokov, ako prehĺbiť postavu, aby nebola úplne plytká. Platí aj pre záporákov. Čítal som veľa príbehov, kde mali zaporáci nahodený charakter len tak okrajovo, ale nerozumeli ste, prečo sú vlastne zlí. Tomu je potrebné sa vyhnúť.
Zároveň si o každej postave napíšte charakteristiku, aby ste vedeli o čom píšete. Väčšina z vašich poznámok sa v príbehu nemusí objaviť, ale vám to dá oveľa lepšiu perspektívu na vaše postavy. Je to veľmi podstatné.
A taký pod typ. Vezmite svoju postavu na rande. Zoberte si zápisník a sadnite si do reštaurácie, alebo na bar, alebo niekde a začnite písať konverzáciu medzi vami a vašou postavou. Akoby sa s vami vaša postava rozprávala?
6. Osnova
Existujú dva typy spisovateľov. Záhradkár a architekt. Záhradkár je ten, čo zasadí semiačka a čaká, čo mu z toho časom vyrastie. Architekt je ten, čo si všetko naplánuje do posledného detailu a vie presne, čo kde v príbehu bude.
Osnova je dobrá aspoň v hrubých bodoch, nakoľko sa vám potom nebude stávať, že času od času zabudnete na dáku scénku, ktorú ste tam chceli mať, podstatnú alebo nie. Veľa krát si to ani neuvedomíte, ale je to tak.
Potom existuje rozsiahlejšia osnova, ktorú používa typ Architekt a rozpíše si všetko, čo k príbehu potrebuje. Každú scénku. Stretol som sa s názorom, že sa to dá aj bez osnovy. Akože áno dá, ale vôbec to neprospieva príbehu, hlavne ak je komplikovanejší a začnete sa v ňom strácať – teda ak nie ste super génius, ktorý sa nestratí v ničom. Ale to už je na vás.
7. Vnútorný pokoj
Pri písaní príbehu by vás nemalo nič rušiť, či rozptyľovať. Mali by ste sa vžiť do vášho príbehu. Na začiatok budete potrebovať najskôr pokojné miesto, byť zabarikádovaný tak aby vás nikto nemal šancu vyrušiť – zo začiatku som písal po nociach, kedy všetci spali. Písal a študoval písanie
8. Vyhnite sa dlhým opisom a opakovaniu slov
Vezmite si Otca Goriota a prečítajte si na začiatku dlhý opis Paríža (vidí sa mi, že má dvanásť strán? alebo to bola iná kniha?), baví vás to čítať? Vyhnite sa dlhým a zbytočným opisom, tam kde ich netreba. Vo väčšine prípadov vie zafungovať aj predstavivosť čitateľa a mali by ste ju vyvolávať svojím písaním. Aby to nemal úplne jednoduché. A nepoužívajte dookola tie isté slová, naučte sa synonymá, čitateľovi to potom nebude tak liezť na nervy.
Pozor na zdvojené informácie.
“Kedy prídeš?” spýtala sa kedy príde. – Toto je až drastický zlý prípad zdvojenej informácie. Najprv nám autor povedal priamo rečou otázku na čas príchodu a potom poukázal v uvádzacej vete, na to, že sa pýtala na čas príchodu. Načo? Netuším. Takýmto veciam je dobré sa vyhýbať, nakoľko nepotrebujete všetko hovoriť dvakrát.
Tiež neopisujte v priamej reči medzi postavou A a postavou B, to čo ste pred chvíľou ukázali, že sa deje postave A. Tiež to je zdvojená informácia.
10. Dovoľte si písať brak… a needitujte*!
Veľa ľudí si myslí, že dokonalý príbeh napíšu na prvú šupu. Nie je tomu tak. Pravdou je, že väčšina ľudí pozerá na prázdny bielu plochu a boji sa začať, lebo im začiatok, ktorý vymysleli nepríde dostatočne dobrý pre ich dokonalé dielo. A tak nezačnú s dielom dlho, niekedy nikdy. Dovoľte si písať aj zlé veci, každý deň zapíšte aspoň 1-5 A4 alebo normostrán. Aj keď to bude brak, nikto vám potom nebráni do toho zasahovať. Možno sa z toho vykľuje niečo dokonalé, nikdy neviete.
* – needitujte počas písania, píšte ďalej, úpravy, gramatické a štylistické chyby počkajú, kým dopíšte kapitolu, alebo celé dielo, či poviedku. Vydržia. Ideálne je nechať si dielo trošku odstáť a potom sa pustiť do revízie, až potom vidíte, čo je zle a čo dobre. Preto s tou editáciou počkajte.
11. Hlavne
píšte. Sadnite si za stôl a začnite písať. Nehovorte o tom, že chcete písať. Proste píšte! Samozrejme treba popri tom aj čítať a priučovať sa štylistike, ale napokon, ak budete viacej čítať, nestane sa z vás konzument? A vy chcete byť predsa “producent”, takže viacej píšte, ako čítajte. A…
Konštruktívna kritika!
nájdite si niekoho, kto by vám ochotne pomohol s konštruktívnou kritikou, kto ba vám povedal, čo robíte správne a čo robíte zle. Väčšina ľudí vám povedia, že sa im to páči, alebo nie, ale to vy nepotrebujete až tak veľmi. Vy potrebujete vedieť, čo máte zlepšiť, čomu sa povenovať. A druhí vám budú opravovať gramatické chyby – nie, žeby vedieť gramatiku bolo zlé, ale to záleží na tom, ako sa chcete prejavovať – lenže v tomto momente vás gramatika má trápiť až na poslednom mieste (tie drobné chyby, veľké hrubky sa odnaučte) vás zaujíma konštruktívna kritika!!! Tá je rozsiahlejšia a skôr vám pomôže. Na mamtalent.sk sa viete dopracovať aj ku konštruktívnej kritike. A keby ste chceli rád sa na vaše diela pozriem aj ja stačí sa spýtať.
A občas zavŕtajte a hľadajte po internete tipy a triky pre autorov, občas sa treba naučiť nové triky.
12. Ešte mi napadlo…
Každý odsek by mal mať svoje úvod, jadro a záver. Taký mini príbeh v scéne. Skúste to.
Záverom
Chcem sa poďakovať za váš čas, ktorý ste strávili pri čítaní tohto krátkeho článku. Je to len niečo málo na úvod do tvorivého písania. Časom zistíte, že tvorivé písanie obsahuje haldy a hlady zákutí, na ktoré vstúpite. Teším sa na vaše diela a verím, že ich niekedy uvidím aj na poličkách kníhkupectiev.
Banzai!
(C)2015 "klidopido"
Návod
Komentuj
6 komentov k blogu
1
atropabelladona
30. 8.augusta 2015 16:30
3
@riddler no ako sa to vezme... cez vydavateľstvo nie, ale ako self-publishing som si vypýtal ISBNko, ktoré mi pridelili a potom som sa prezentoval na eKnižky.sk a to bolo evidované akože som vydal knihu - vo formáte pdf. Čiže v podstate som svoje dielo oficiálne vydal. Prečo?
Napíš svoj komentár