kvákam,
ma hlava,
unáša dakam.
Vlohy,
ma zanesú,
dalej než nohy,
alebo sa stratím,
ak mnohý,
bez mohýl,
leť motýľ.
Krídla sú boty,
a
aj keď ešte,
nepukla kukla,
ma prekukla zvnútra,
ma búra.
Nula sa túla,
a nudí,
ľudí chce budiť,
byť budík,
ty uhni,
zmizni z cesty,
zažiješ viac,
keď v noci nespíš,
nič nieje bez chýb,
nik nieje bez chýb,
bez nich,
besný,
mávam zlé sny,
sem stým !
Chcem žrať život,
jebať, že som idiot,
jebať omylov milión,
ak mal som ego,
vždy som bil ho,
pil to,
víno,
to mlieko zrezaných fliaš,
zabíjal šablóny, seba a čas,
zvlášť čas.
Riešil som genocídu minút,
bolí rásť. bolí kvitnúť ?
Som musel quitnúť,
a vírus, zmazal sejvy,
ma sejmly..
ma sejmly.
Čistá riť,
čistý štít...
a oslepuje
čistý cit,
sa mu otáčaš chrbtom,
výkrik je flashbang,
prekvapí rýchlo,
všetko si zvyklo,
tak to vyklop,
vyklop to,
(inak,
ťa dám zožrať kyklopom.)
načo to tam držíš,
pľuješ na nebo,
a zabúdaš sa skrčiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár