Šťastie treba
Šťastie je nanič. Hlavne keď ho nemáte...
Raz, v jeden obyčajný deň, keď som išiel vykonať ústnu hygienu neviem ako, a prečo, ale nejakou náhodou som si vylomil zub. Ani to nebolelo, len to tak nepekne vyzeralo...Radšej som sa už išiel už obliecť, lebo som meškal. Ani potrebu svojho mechúra som nestihol splniť. Tak som to skúsil zadržať. Celkom mi to šlo. Už som sa ocitol na ceste do práce. Robím predavača pukancov. Ozaj, zabudol som povedať, že do práce chodím na bicykli. Je to krásny pohľad, keď idem cez most na druhú stranu mesta cez rieku. Tie kačice sa tam trhajú kus chleba. Nepochopím... Jeho! Kus chleba je na zemi! Tak som zastavil, zdvihol ho, a prirodzene strčil do úst. Fuj! Ten chleba bol omočený! A len to slovo omočený, hoci aj v mysli povedané, vo mne niečo vyvolalo.
Tá útrpná úľava, bola skvelá, ale ponižujúca. ľudia sa smiali do popuku. Nemienim si to už ďalej trpieť! Čľup
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
tinka246
26. 12.decembra 2008 14:08
zaujímavý príbeh
Napíš svoj komentár