Ako som zradila tento server a ani sa mi nevyplatilo

Je tu pekne, naozaj. Cítim, že sú tu ľudia blízki srdcu mne. Včera som napísala obyčajný blog a mala som štyri komenty. Dakedy som napísala najlepší blog na svete a nemala som žiaden, až keď som Pubertovi povedala.

Fejsbuk nás všetkých oklamal a chcel z nás urobiť tupcov. Ešte stále píšem o fejsbuku aj vo včerajšom blogu som ho veru spomínala. Viete, také rany sa dlhšie hoja. Ale čo bolí, prebolí, ako vraví básnik.

Prišla som včera tu, keďže som bola cez víkend abstinujúca fejsbukoholička. Zistila som, že tu sú ľudia takí úprimní a píšu dlhé blogy a aj keď ich už nie je tak mnoho, o to sú lepšie, alebo či? Neviem. Jednoducho asi to bude tak, že tí, čo to tu spamovali, išli teraz na fejsbuk sa vybúriť. Alebo či? To sú moje dojmy, ale smiete ma sfúknuť.

No ale pozor, teraz tu nechcem chodiť furt. Ale vždy lepšie, ako na fejsbuk chodiť furt, čo poviete? Asi nie.
Ešte chcem vám vysvetliť, že nie je frajer ten, čo nechodí vôbec za počítač, ale ten, čo chodí rozumne.
Buďte všetci zdraví!
Má úcta má úcta má úcta

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu