Články, ktoré ma zaujmú nadpisom, nečítam

Je mi vôbec nesympatické všetko, čo si prečíta väčšina. Väčšina ľudí totiž nikdy nevie posúdiť, či je niečo kvalitné alebo nie. Myslím, že túto myšlienku ako prvý vyslovil Holden Caufield v Kto chytá v žite, tak pardón.
Najprv som sa hnevala, že nemám veľa komentov a tak, ale bohatstvo, niektorí ľudia ich majú toľko a v skutočnom živote chodia nosom hore, fakt.
Nerada by som niekedy skĺzla vo svojich blogoch do takej vtipnosti, ktorej všetci rozumiete. Práve som si prečítala jeden dobrý blog mojej kamarátky, ktorej blogy som vlastne nikdy nečítala, lebo som ju poznala v reálnom živote a boli sme len také príležitostné kamarátky, rozumiete. Bol skvelý.
Mala takú podivnú vtipnú partiu, nechala sa zatiahnuť, musela sa prispôsobiť... tak sa stalo, že napísala vtipný blog a ja som si ho dnes prečítala. Pod ňou boli dva komentáre predstaviteľov birdzovskej pseudointeligencie, vraj "co? " alebo "que? what? was? co? čo? uff asi si idem ešte pospať..."
Tak som tam dnes napísala ja, čo si myslím. Samé chvály, samé chvály! Viete, aby ju to neodradilo, že má také komenty. Lenže tento blog bol už rok a pol starý. Po ňom napísala ešte asi dva... a navždy zmĺkla. Hádajte prečo.
Lebo prišiel Facebook.

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu