Spočiatku sme to mysleli úprimne, ale potom nám napadlo, že povolanie burzových maklérov nie je nám srdcu až tak blízke a že je to len čisto super smiešne slovo s pekným fonetickým šmrncom.
A o to ide, že kopu takýchto nedorozumení vznikne, keď autor chce, aby sa jeho dielo dobre čítalo. Musí dobre znieť, nejde to len tak, ako keď namastiť chleba s maslom /ale treba uznať, že aj tento úkon môže byť pomerne náročný, teda hlavne, keď maslo nevyberiete z chladničky dostatočne v predstihu. Veď aj Dorke sa to dialo. A raz to bolo obzvlášť zlé. Nevybrala ho skôr a ako tak masluje, masluje, chlieb starý tri dni sa jej zrazu celý rozpadol. Potom to všetko pozbierala z taniera, polepila do jednej veľkej gule a zjedla. To vám bola papanica. Bľula ešte tri dni po tom. Prišiel za ňou brat Ferko, bľula. Tak mi povedz, keď môžeš. Povedala, už môžem. Zrazu nazad pýta vedro a bľuje zas. A takto to išlo dokola, celé tri dni, fakt. Ferko si zapol telku a potom už zabudol, čo chcel./
Napadlo mi, že sa nehovorí, nie je to len tak, ako namastiť chleba s maslom, ale že sa hovorí "ako po masle". Proste to nejde ako po masle vždycky, iba niekedy.
A takto sme dopadli aj my, dúfam, že ste to už pochopili, lebo inakšie vám to vysvetliť už neviem! Z Dorky nebola burzová maklérka a hotovo!
Ale predstavte si, čo sa stalo. Vstúpila si do seba. Zrazu ju mrzelo, že ten kotúč bodov dala lakomému Imrovi, keď robila v Kaufe. "Verili mi, ľúbili ma, aj Šaňka za mnou chodila do väzenia... a ja? Na čo som sa zmohla? Na podvod, na zradu! Ja nešťastnica, ako mi len teraz odpustia?"
To isté jej povedali aj v krajine Kauf, keď sa tam vrátila nazad, aby sa všetkým ospravedlnila.
"To je velezrada! To je škandál, to je nehoráznosť! Vy nešťastnica, ako vám len teraz všetci odpustíme? Nikdy! Odíďte a už sa sem nevracajte! A VON A VON A VON!" takto sa na ňu vyvrieskala riaditeľka, počkala, kým Dorku za plece pojmú sympatickí ézbečkari a potom si otvorila katalóg Oriflame.
"Zaslúžila som si," opakovala si Dorka, "tak mi treba. Mne už nič nepomôže!"
Keď tu zrazu stretla Šaňku. Šaňka sa na ňu vľúdne usmiala a objala ju okolo pliec (tie ju ešte stále štípali, lebo sympatickej ochranke sa predsa len tak často nenaskytla príležitosť niekoho odvádzať, obzvlášť nie dakoho tak slabého a krotkého, ako bola práve Dorka).
"Ty sa nehneváš na mňa, Šaňka, však že nie? Ty si bola ku mne vždycky dobrá."
"Pravdaže nie, Dorka, pozývam ťa na kofču."
Čašník prišiel, celý spotený a nervózny, pýta sa: "Čo si dáte, slečny?"
"Dali by sme si kofolu. Každá po dve deci, nech nežerem," usmiala sa Šaňka.
"No, to je to, kofolu už nemáme práve."
"Aha. Tak nejaký čajík poprosíme? Povedzme, kamilkový?"
"No, už aj čaj sa minul."
"Aha, tak čo by ste nám odporučili?"
"Ono to nie je až tak, že by som vám mal z čoho odporúčať. Už máme len vodu so sirupom."
"Jaj... no, to je trápne trochu. Aaaa, veď čo, buchnem sa po vrecku, čo povieš, Dorka, nevraciaš sa z Ameriky každý deň! Prineste nám vodu so sirupom! Stačí v jednom pohári, podelíme sa."
"Platí sa hneď."
"Aha... koľko, ak smiem vedieť?"
"Viete, neviem, či môžem... neviem, či by som vám to mal hovoriť."
"Povedzte, prosím," nasadila Šaňka psie očká, ktorým by neodolalo žiadne srdce, aj keď bolo celé z kameňa.
"Veď dajte, koľko máte," usmial sa napokon.
"Pozriem sa. V peňaženke mám presne pätnásť evry."
"To by malo stačiť," povedal čašník s vyvalenými očiskami a peniaze jej ihneď zobral z ruky. A zmizol.
"Šaňka?" oslovila ju Dorka, keď boli opäť samy, "to nebol čašník, všimla si si?"
"Všimla," povedala Dorka, "ale vyzeral, že ich potrebuje viac ako ja, tie peniaze."
"Ty si taká skvelá, Šaňka!" povedala Dorka.
/Viem, veď som nakrútená podľa skutočnej blogerky kolieskonavoze, pomyslela si Šaňka, ale nahlas to nepovedala./
/Ale mne si tak šanovať nemusela zas, pomyslela si hneď Dorka, ale nepovedala nič./
"Bola by som skvelá," ozvala sa Šaňka po chvíli, "keby ten čašník nebol môj kamoš Sido."
A vtom sa Sido opäť objavil a priniesol dve pollitrové kofče.
Dorka prevrátila očami, vyplazila jazyk, štuchla do Šaňky, na chvíľu sa otočila chrbtom, zložila si ruky a potom ešte robila všelijaké iné grimasy, popíjala z kofoly, usmievala sa... aj sa dosť hanbila.
No a čo bolo z Dorky napokon? Jáj, veď to sme dali do nadpisu. Takže. Rozhodli sme sa, že už nebudeme takí hlúpi, že to povieme hneď a zas sa zamotáme. Alebo to zrobíme interaktívne? Čo chcete, aby bolo z Dorky vy? Nápady, ktoré sa budú presne zhodovať s autorkinou predstavou, použijeme! Sľubujeme!
Inak neviem, prečo si zrazu mykám.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
anzu
12. 1.januára 2014 18:53
Dorka vytuší príležitosť a dieru na slovenskom trhu nealko produktov.
Napíš svoj komentár