Dávid - Hospodin je môj Pastier

Dnes ráno som naslepo otvorila knihu Samuelovu, a čítala časť, kde bol Dávid pomazaný za kráľa (16. kapitola).
"6 Keď prišli, uvidel Elíába a pomyslel si: Iste pred Hospodinom stojí Jeho pomazaný! 7 Hospodin riekol Samuelovi: Nehľaď na jeho výzor a na výšku jeho postavy; tohto som zavrhol, lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce."
Súrodencov bolo osem, ale Samuelovi sa ukázali len siedmi, brať so sebou Dávida považovali za zbytočné, zrejme. Samuelovi Boh ukázal, že ani jeden z nich nemá byť kráľom, no keď dobehol Dávid, "červenolíci, s peknými očami a milého vzhľadu", "Hospodin riekol: Vstaň, pomaž ho, lebo to je on."

Medzitým, čo jeho bratia boli obetovať, on pásol ovce. Nejako som si chcela predstaviť Dávidov výzor a spomenula som si na knihy "Verní priatelia", kde boli napísané biblické príbehy s krásnymi obrázkami, mamka nám ich (Lydke, Paľovi a mne) ako deťom čítala.
Otvorila som si tú, kde bol Dávid a "pustila" som sa do čítania, prezerania obrázkov. Na jednej strane sedel na nejakom kameni s harfou v rukách a spieval, pričom bol obkolesený ovcami, ktoré strážil.
Vtedy som si spomenula na 23.žalm:
1 Žalm Dávidov.
Hospodin je môj pastier,
nebudem mať nedostatku.
2 Na pastvách zelených ma pasie
a k vodám osviežujúcim
ma privádza.
3 Dušu mi občerstvuje,
po spravodlivých cestách
vodí ma pre svoje meno.
4 Keby som kráčal
hoci temným údolím,
nebojím sa zlého,
lebo Ty si so mnou;
Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú.
5 Stôl mi prestieraš
pred mojimi protivníkmi,
hlavu mi pomazávaš olejom,
je preplnený kalich môj.
6 Len dobrota a milosť
bude ma sprevádzať
po všetky dni môjho života
a bývať budem
v dome Hospodinovom dlhé časy.

Uvedomila som si, že keď Dávid napísal tento žalm, veľmi dobre tomu obrazu rozumel a veľmi ma to potešilo. Neviem, taká detská radosť? Keď som sa dívala na ten obrázok a vravela si tie verše. Hospodin je môj Pastier, nebudem mať nedostatku... na pastvách zelených ma pasie a k vodám osviežujúcim ma privádza, dušu mi občerstvuje, po spravodlivých cestách vodí ma pre svoje meno... ako nejaká kolíska pre moju dušu alebo hudba, ktorá ma unáša.
Viem, nechcem, aby to znelo nejako, že teraz neviem nič o svete a tak som mimo. Len som dnes chcela prežívať, že Hospodin je môj Pastier a ráno je to najlepšie, keď si to uvedomím, že je to pravda. A takto ma pekne viedol a vedela som (alebo aspoň teraz viem), že ma obklopovala Božia priazeň a stále obklopuje.
No, vďaka Bohu za Jeho milosť, že mi dožičil prežiť Jeho prítomnosť aj potom, ako som si hlavu prepchávala hlúposťami dnes pooobede

 Úvaha

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu