Je to tak. Nemá zmysel sa vykrúcať, nemá zmysel tancovať, spievať, recitovať, robiť kotrmelce, premety ani iné podivné veci okolo horúcej kaše. Povieme to z mosta do prosta. Povieme to rázne, povieme to hneď. Povieme to tak, ako to je, lebo tak to bolo naozaj (ak berieme na vedomie, že takto sa to naozaj odohralo iba v autorkinej hlave. a vo vašej sa to presne takto odohrá o chvíľku tiež - len sa nenechajte rušiť a pokračujte v čítaní). Slovom či dvoma: Dorku vyhodili. No, tak dvoma. Hlavne, že vy všetko viete z brucha hneď, nie?
Ona sa totiž dopustila trestného činu v krajine Kauf, hej, dobre ste počuli, dopustila sa činu, že raz dala jednému zákazníkovi celý kotúč bodov, na ktorý si po zmene brúsila zúbky samotná pani riaditeľka.
Taký škandál, taký škandál! Smútili za Dorkou všetci zamestnanci, ale si na nej aj poriadne zgustli, keď ju ohovorili vo fajčiarskej miestnosti (nefajčiari na spoločenke a v šatni).
No a ako vravieva dedo Ondro: každe čudo tri dni trime.
Tak to bolo aj v krajine Kauf. Tri dni sa nevravelo o ničom inom, iba o Dorkinej zrade a o jej konzekventnom nešťastí.
Iba Šaňka chodila za Dorkou každý deň do podzemného kauflandského väzenia a nosila jej makové buchty. Tam jej Dorka plakala na pleci, tam sa jej sťažovala: "Nič by som neľutovala, dala by som mu aj tri kotúče, aj šesť, aj dvadsať-päť-osem (Šaňka jakživ nepočula o čísle "šesť", ale nechcela nešťastnej Dorke pridávať), len keby ma tak neošmekol s tým trúfalým čističom na pasy. Iba to ľutujem, že nemám ten čistič. A nech si ma tu podržia hoc aj ďalší týždeň. Je mi to šuma. Mne už nič nepomôže. Som nešťastná, Šaňka, aká som len nešťastná!" a pustila sa do nového náreku.
Ale keďže v krajine Kauf neexistuje väzenie, musela odtiaľ Dorka odísť. A odišla veľmi rada. Do Ameriky, pamätáte?
Dohodneme sa, že aj v Dorke sa odrazia niektoré autobiografické črty autorky. Ale iba niekedy. Napríklad ja by som nikdy nekradla. Iba niekedy. Aj to som bola malá. Bol to hrebienok od barbiny a tiež som raz ukradla veľa cukríkov z ockovej roboty a teraz to ľutujem ukrutne Cítim vaše odsudzujúce pohľady, veď si aj zaslúžim.
Tuto dneska skončím, lebo by to nebolo odo mňa fér, keby som nechala svoje postavy kradnúť bodové kotúče a sama by som neostala s trápnym pocitom, že som kedysi nebola inakšia.
A nebuďte puberta slatinocelneho zo zimného spánku (on je totiž medveď)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár