Dnes som si čítala Jeremiáša a vo štvrtej kapitole bolo:
1 Ak sa chceš obrátiť, Izrael
- znie výrok Hospodinov -
navráť sa ku mne!
A ak odstrániš svoje ohavnosti
spredo mňa,
a nebudeš blúdiť,
2 ale budeš prisahať:
Na živého Hospodina!
úprimne, pravdivo a spravodlivo -
vtedy sa Ním budú žehnať národy
a budú sa Ním chváliť.
A ďalej a ďalej Celé to ku mne hovorilo, ale vyznačila som si slovko "odstrániš". Uvedomila som si, že je veľa ohavností, ktoré mi bránia vo vzťahu s Bohom. Jednou z nich sú telenovely Ono nejde o to, že by sa tam extra veľa vraždilo, nadávalo či obnažovalo, ale o to, že k sebe človeka pútajú. Takto volajú, že "no len poď si ma pozrieť, poď, však vieš, jak to furt dopadne, keď zmeškáš päť dielov a jak ťa to potom mrzí" a tak ďalej, no, to boli moje myšlienky. A keď sa stalo niečo dramatické (Rubi prišla o polovičku nohy napr. alebo Salvador sa správal k Isabel ako k otrokovi), tak ma to vzalo, že sa mi aj slzy skotúľali. A pritom je to iba búrlivá fantázia nejakého uja, čo píše scenár.
Toľkokrát počujem niektorých tvrdiť, že nebudú kvôli Bohu strácať svoju slobodu, že sa nebudú obmedzovať. Pravda je pritom niekde úplne inde. Je to Boh, ktorý mi dáva slobodu zriecť sa všetkých modiel, prinášajúcich iba fustráciu, nešťastie a zotročenie.
Vďaka Ježišovi, ktorý zomrel na kríži, som slobodná od všetkého, čo si ma chcelo k sebe pripútať. Pri Ježišovi je to pravé, skutočné šťastie. Ostatné je len... naháňanie sa za vetrom. Hej, tak je to.
Rozhodla som sa, že v čase telenoviel budem robiť užitočnú kresťanskú činnosť.
Najlepšie na tom je, že keď sa niečoho úplne zrieknem pre Ježiša, naplní ma obrovskou radosťou a vďačnosťou a dá mi omnoho viac, ako ktorákoľvek modla.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár