Keď sa dvaja ľudia majú radi (venované Leonardovi Dikapriovi, ale iba z čias, keď točil Titanic, už ho nechcem, starý je na mňa)

Óóó láska,
duša sa mi kolíše.
Nechcem, aby pátos tejto básne
zostal bez myšlienky hlavnej:
si srdca môjho vzduch,
bez teba žiť horšie,
ako cestovný ruch
v pošte
pre teba.

Navádzajú divákov,
aby tlieskali, keď scéna dojímavá je.
Ale ja ťa navádzam, aby si
zostal navždy pri mne,
chvíľu ťa budem navádzať.
Navádzam ťa
Navádzam ťa
Navádzam ťa
Navádzam ťa
Navádzam ťa
Navádzam ťa
už sa mi nechce

Čo sa stane, keď jeden z nás zomrie?
Nechcem myslieť na to,
je to trápne zlato
bez konca srdca, čo vo mne tlie.
Vieš, ako tlie?
Buch-buch, buch-buch.
Bim-bam-bom. Hmm... už netlie. Tak stačí.
Spomínam na časy,
keď som ja bola
Pišta a ty kamionista.
Nikto neviedol ho tak ako ty,
teda ten kamión,
bol si vždycky šampión.

Páči sa nám,
keď nás každý ľúbi.
Ale keď nás už neľúbia,
tak sa nám to nepáči.
Idem teraz do Porubia,
kúpim trocha potrubia
a dám ho na vianočný stromček.

Ale teraz vážne.
Za nechtami mal si špinu,
z úst ti riadne smrdelo,
fuj, jak mokrý od potu,
ani čo by si mal za sebou
takú ťažkú drinu.
Pecivál hlúpy
koňa si kúpi...
a potom pááľe, kráľom sa stane.
Ešte si pamätám báseň z druhého ročníka.
Taký smiešny pecivál si, ale
sprostý riadne, lebo si mi nekúpil ani koňa, ani si sa nestal kráľom.
Končím s týmto vzťahom.
Moje srdce zmätené
našlo svoju cestu,
tak ako keď ide dedko električkou
a vystúpi na svojej zastávke
(tak som ja našla svoju cestu, že som vedela, kde vystúpiť, ale to len tak obrazne).
Ale niekedy vystúpiť zabudne...
ZABUDNEM AJ JA?
(nesmie každý vedieť, ako sa to skončí, potmehúdsky sa zasmeje betka)

ale láska je potom o čom?
o tom potom
(potmehúdsky sa zasmeje... nooo viete ako to ide ďalej, keď sa dvaja ľudia majú radi...)

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu