Klavír (3)

S úsmevom na tvári som s Lydkou prišla do svojej novej umeleckej školy - vybaviť formálne záležitosti. Učiteľka bola prekvapená, keď som jej povedala, že ten katalóg sa mi zo starej školy nechystajú dať. Vyhlásila, že si to s nimi ešte vybavia

V utorok som prišla na svoju prvú hodinu. Pozrela si, aké skladby som predtým hrávala a dala mi stupnicu, vraj akú chcem. Tak som išla na svoju obľúbenú bé mol (alebo há mol, neviem). Ukázala mi toľko veľa vecí a dala mi toľko roboty, že som vypliešťala oči. Presne povedala, aké robím chyby (ja sama som si ich všímala, ale zároveň ignorovala, lebo "starej" učiteľke neprekážali) a tiež mi ukázala, ako sa im vyhnúť.

Dnes mám silnú motiváciu stále cvičiť a tešiť sa na každú hodinu klavíra. Moja učiteľka ma najprv kritizuje a potom sa teší, aké robím pokroky. Konečne hrám v MSKS, čo som predtým nemohla... a zatiaľ som tam "najstaršou" klaviristkou (nie doslovne, ale že hrám najdlhšie... akože).

Som presvedčená, že v mojom živote sa napĺňa dokonalý Boží plán. Keď som to vtedy na výstave pokazila, vyzeralo to hrozne, vôbec som nerozumela, čo už len na tom mohlo byť dobré a PREČO mi to Boh nedal zahrať dobre. Chápem to až teraz. Tento blog píšem čerstvo po ďalšom vydarenom koncerte, z ktorého už celkom opadla tréma. Som Bohu vďačná za to, že môžem byť na úplne inom mieste a učiť sa hrať pre Neho v oveľa vhodnejšom prostredí.
Ponaučenie z tejto skúsenosti je pre mňa jasné. Stále dôverovať Bohu a tešiť sa, aj keď príde niečo veľmi ťažké, lebo Boh je nekonečne múdry a vidí ďalej ako my. Používa si aj absurdné a beznádejné situácie, aby ich premenil na niečo ďaleko lepšie a aby sme videli, aký je veľký a oslavovali Ho za to.

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu