Dnes ráno som vstala a zapozerala som sa na dve hnedé stoličky. Vyzerajú síce rovnako, ale jedna sa rozpadne skôr a druhá zase, keď sa hojdám, vydrží dlhšie. Neradno skúšať, lebo potom sa to operadlo na ňu späť dáva ťažko. Proste sa neprplem, Lydka mi nadáva, keď to vidí a opraví to sama. Ale vlastne v tomto príbehu budú hrať hlavnú úlohu dva ružové zošity.
Mám dve poličky, hej? A dva ružové zošity. Kde ich mám dať? Mohli by ísť oba naľavo, ale tam sú veci na učenie a celá polička je potom pestrofarebná.
Kým pravá polička je tiež pestrofarebná, ale sú tam veci, čo nikto nepotrebuje, ale mamka to nemala kam dať, čiže je to zase na mojej. A teraz:
Ako vyniknú moje ružové zošity? Dva? Už som spomínala, že je tam nakreslená barbina? Všimne si ich niekto? Mám ich radšej položiť na stôl? A čo s mamkiným nepríjemným zvykom odkladať všetko zo stola preč?
Určite ste sa zahanbili nad svojimi úbohými problémami typu "čo si neská vezmem do školy?", keď vidíte, pre akú vec sa trápim ja, napriek tomu, že je to len fiktívny príbeh. Chcela som poukázať na vážnosť niektorých situácií v živote človeka, ktoré nech je rád, že sa mu nestali. Ako napríklad mne, ako dobre, v neskutočnom príbehu.
ZAMYSLITE SA!
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár