Režem, režem, režem. Svet sa mi celý stráca.
Som ponorená do hlbokej úvahy a režem, režem, režem. Niekto by si pomyslel, že „prestaň rezať tak prudko, lebo si ublížiš!“, nie, nebudem nikoho počúvať.
Som ponorená do svojho hlbokého žiaľu. Nad tým, kde to ten svet speje?! Prečo sú ľudia takí zlí? A nevľúdni? Prečo, keď sa spýtaš na cestu, miesto slušnej odpovede dostaneš facku? Je to celé irónia. Osudu? NIE! Osud je zlý. Režem.
Prečo to niekto musí čítať? Úprimné rozpoloženie mojej duše? Ách, klasik by povedal: „Mám srdca bôľ“. Ja vravím, že bôľ je trápne slovo. Režem. Čo? Paradajky, papriku, cibuľu… a tú…
Uhorku. Tú hnusnú chrobačnú škaredú (zelenú) uhorku, ktorá mi takmer zničila dva dni môjho duchovného rozvíjania sa hrou na klavíri. Je to celé irónia. Nie osudu. Neexistuje.
Stojím tam so zakrvaveným malíčkom a zúfalo vykríknem. Prečo ja? PREČO JA? Už nechcem rezať. Bolí. Veľmi. Maaaaaaaaamiiiiiiiiiiii!!!!!!!!!! Odvtedy sa nepokúšam trieskať do toho stroja, ktorý všetci naivne nazývajú „pianino“. Čo už. Zmieriť sa s tým… a pokúsiť sa. Možno už nebude bolieť. Idem to vysk…………..

(podotýkam, že spomienky sú trpké, hoci udalosť sa mi stala už dávno, človeče)

 Skutočný príbeh
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
dollaa  11. 8. 2007 14:08
a hras teda este ci fakt uz nie?? na tom pianinu....

inak osud existuje, teda len moj osobny nazor
2 
fotka
kolieskonavoze  11. 8. 2007 16:21
= Dollaa

hej, ale zničilo mi to dva dni... chápeš, dva dni (ale niekedy si sama ničím týždeň, lebo sa mi nechce)

ja verím v Boha, nie v osud, ale dramatickosť toho článku s osudom a blablabla je na úrovni --- niekto mi zjedol koláčik

ďakujem za názor
Napíš svoj komentár