To Šaňka dobre vedela, až príliš. Ju tiež neplatili za polhodinovú prestávku, keď robila v Kauflande. Budova Kauflandu sa tiahla naprieč celým východným pobrežím Laborca, ktorý si mohutne kliesnil cestu cez strmé svahy hôr Vihorlatu a Morského oka a kľukatiac sa po dolinách Východoslovenskej nížiny, vytváral mohutné meandre.
Rada sa občas zastavila na moste, len tak pozorujúc náplavové kužeľe, ktoré Laborec kde-tu vychrlil na povrch. Vtedy premýšľala. Nad Kauflandom, nad všetkým. Spomínala si na svoj prvý deň v robote, ako ju zaúčali.
- Pekne sa pozdravíte, dobrý deň, pozriete sa do košíka, uvidíte všetky štyri rožky...
- Štyri rožky?
- Áno, všetky štyri rožky, aby ste sa presvedčili, že je celý nákup vyložený na páse.
- A čo tie štyri rožky? A prečo práve štyri?
- Rohy, myslela som všetky štyri rohy košíka, - povedala vedúca pokladní a utrápene si zaborila hlavu do dlaní.
- Tak to ste mali povedať hneď! - zasmiala sa Šaňka, snažiac sa odľahčiť trápnu situáciu, do ktorej ju jej nová šéfka dostala.
- Na konci sa pekne poďakujete, spýtajte sa zákazníka, či bol s nákupom spokojný, zaželáte mu príjemný deň a spýtate sa, či je niečo, čo by ste preňho ešte mohli urobiť.
"Áno, zaplaťte mi moje dlhy!" počúvala často. Alebo "Nájdite mi môjho strateného psíka!" Vedela, že to siaha nad jej kompetencie, a tak ich vždy posielala na informácie s ospravedlňujúcim úsmevom.
Pohla sa z mosta a vyrazila domov. Celý čas si spievala a vtáčiky jej do toho veselo štebotali - síce falošne, ale ona sa rozhodla, že si tým nenechá pokaziť dobrú náladu. Prečo bola šťastná? Lebo mala dôvod, vždy mala dôvod... aj keď boli pre ňu niektorí ľudia smiešni, nepochopiteľní, aj keď sa jej v Kauflande stávali veci, ktoré ju rozrušili, ale vždy len na chvíľku... znova sa zastavila, zapla si mobil a odfotila laborecké kačice, veselo podskakujúce pod náplavovými kužeľami, ktoré chrlil Laborec. Tie kačky... kam sa len podejú tie kačky v zime... šepkala
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
ja chcem byt zakladatelkou vytvarania atmosfery trapna. ked chces, mozes pisat aj ty take blogy a budeme dzenrejesn
4
hmm.. tak ked si ty ten, co ho mam na mysli, tak hej. peto? trochu ma zmiatlo, ze chces pisat blogy, vies?
5
a nabuduce si radsej prestuduj geografiu pre siesty rocnik zakladnych skol, nez sa vyjadris
Napíš svoj komentár
jedine ma dost omína tá nedôslednosť, logická chyba, takrečeno, že najprv autorka píše, že laborec tie kuzele chrli "kde-tu" a na konci je len odvazne tvrdenie, ze kacice veselo poskakovali pod naplavovymi kuzelami, ktore chrlil laborec. tak kde-tu, alebo chrlil? takychto nerozhodnych mladych autorov mozu lahko taketo osobnostne nedostatky (nedostatok cielavedomosti) odpisat, hoci inak by uspeli.
ale musim sa osobitne pozastavit nad vecami, ktore mimoriadne chvalim, su to tieto:
- samotne meno hlavnej protagonistky, je krásne, je smiesne, je tlak
- klasicky bravurne opisy prostredia
- dzouk so 4 rozkami (zivotna skusenost vlastna?)
- to so stratenym psikom bol masaker a hlavne to, ako ich posiela s tym na info
- falosne spievajuce vtaciky
-poskakujuce kacky (to je uchvatna predstava
- a velke finale, ktore je "sepkane"
navyse ten ohromny nesulad medzi kacicami, ktore poskakuju a medzi akymisi udajnymi "kackami" (kackami? co to vlastne ma byt? je vari hlavna postava mentalne zaostala? alebo ma len prehnanu fajntaziau?).
ja si to predstavujem taku slecnu neviem aku, ale ako fascinujuco sepka, az tak osudovo, tu vetu. tu hroznu vetu "tie kacky...kam sa len podeju tie kacky v zime?" zaroven tam nie su otazniky a ani priama rec
aj ja by som chcel pisat blogy!