Kolieskonavoze
19. 10.októbra 2009 20:35
ŠOKUJÚCE! Dostal som trojku. Ale ruskú. Priznanie Vinca Trojkolka
Tento blog nejde byť pesimisticky ladený. Ani mierne. Obsahuje iba tie záporné prvky. Krutú Zuzu, tú si dovoľujem predstaviť ako typ dnešného zbytočného človeka, ako to už prvšie naznačil Puškin alebo Turgenev, za čo im aj ďakujem.
Ja to len idem sofistikovanejšie spracovať.
Veľké diela by nemali byť písané na kolene, viete.
Zuza sa mi spod chrbta nečakane usmiala. Na ten zvuk som sa otočila a stála tam Zuza. Usmievala sa.
- Prečo si napísala, že študujem kvantovú fyziku?
- Lebo medveď na štyri je maco.
- Správaš sa ako štvorročná.
- A ty ako dáka kráľovná.
- Odkiaľ chodíš na tie výrazy?
- Ťapákovci. Hmm... no choď už, ruší ma, keď sa usmievaš.
- A to už ako? Celý čas drankáš, aby som sa usmiala, a nakoniec mi to ani nepristane?
- Keď sa mi len posmievaš, to nie je pekný úsmev.
- A aký ešte môže úsmev byť?
- Zákerný, zlý.
- Prečo? Ja sa radšej mračím.
- Tak sa aspoň snaž správať ako zlá postava, Lydka, kazíš mi to. Inšpirácia, vieš, koľko potenciálnych svetových veľdiel na tom stroskotalo?
- Moja skromnosť je ti k dispozícii.
- Iba takto: spomeň, že si čítala napríklad blog o japonských vedcoch a že to bolo trápne. Len to rozsofistikuj.
- Keď chceš, naučím ťa aj iné cudzie slovo.
- Ach, dobre, len už poď.
- Dobre, Beti, ja ti niečo poviem. Minule si sadnem za počítač, čítam tvoj blog - vieš, ten o japonských vedcoch - a tak sa ti usmievam, červenám sa, hanbím sa. To písala moja sestra? - myslím si. Nuž, aj mi trápne bolo pri srdci. A teraz ti hovorím, Betka, len sa neuraz: Zastav tú vlnu, zastav ju! Ľudia ťa odmietnu, zrania, odkopnú za takú tvorbu! Ak ti je život milý, ak ti je život milý!
- Ďakujem, - povedala som, pochybujúc o tom, že sa o takej absurdite dokázala tak oduševnene vyjadrovať bez toho, aby to bolo aspoň trochu úprimné.
- Čo to zase píšeš, veď to bol pátos ako hrom.
- Aby to bolo dramatickejšie. Vidno, že ešte nevieš písať veľdiela.
- Veď hej.
Je to možné?
Komentuj
7 komentov k blogu
1
pubertslatinocelny
20. 10.októbra 2009 23:22
jes! ja som stastny z tohto blogu, budem davat aj literarno-kriticky koment, to sa rozumie samosebou, ale teraz uz nie...zajtra alebo asi radsej pozajtra. jupiii, som stastny, ze je tu tento blog a je mi luto, ze som prvy, co ho komentuje. to uz neviete vobec, co je kvalita???
2
nadpis tohto dielka, ktory nas zastihuje nepripravenych takpovediac in medias res, znie "ŠOKUJÚCE! Dostal som trojku. Ale ruskú. Priznanie Vinca Trojkolka". Pozorneho literarneho vedca okamzite zaujme, ze hoci niecie priznanie - v tomto pripade konkretne "priznanie niekoho" by sa malo viazat s genitivom, autorka provokacne genitiv v priezvisku nahradza nominativom a ako priezvisko uvadza oblubeny dopravny prostriedok mladych ludi (povedzme do 5 rokov). Ak sme nepovedali "do 5 rokov", nepokracujme v citani recenzie. Ak sme povedali, pokracujme tu:
Dalej sa pytame "je to nahoda? trojkolka - dostal trojku." vieme, ze to nahoda nie je, lebo eufonia je stary znamy a oblubeny, hoci preferovany prostriedok tejto autorky (ktora, mimochodom, drzala literarne slovensko v napati uz dost dlho, mnohi od strachu, ci vobec este oblazi nase citatelske duse svojou tvorbou, umreli). Zaroven, kedze autorka drzi krok s dobou, ktora je - ako vieme - multikulturalna, akoby nechtiac (hoci s chladnokrvne premyslenym zamerom) nam ukoji tuzbu citat dielo plne multikulturalizmu pouzitim adjektiva "ruskú". Zaroven je to dielo pre intelektualske publikum - to sa zalubi do Vincovej Trojkolka-ovej sestry (ktorej brat sa uprostred diela z nicoho nic zacne volat "trojkolok" a nie "trojkolka"). Pokracovanie tejto recenzie najdete vo svojich srdciach a vo vsetkych dobrych novinovych stankoch, ja totiz nechcem az tolko casu obetovat na pisanie tohto ale krasny blog, to sa musi nechat, ucte sa vsetci, ako sa ma pisat...alebo radsej nie, lebo kby ste vsetci takto pisali, tak vsetkych musim citat a to by som nerad, lebo tolko casu nemam. klobuk dole ozaj, kolieskonavoze, si super!
Dalej sa pytame "je to nahoda? trojkolka - dostal trojku." vieme, ze to nahoda nie je, lebo eufonia je stary znamy a oblubeny, hoci preferovany prostriedok tejto autorky (ktora, mimochodom, drzala literarne slovensko v napati uz dost dlho, mnohi od strachu, ci vobec este oblazi nase citatelske duse svojou tvorbou, umreli). Zaroven, kedze autorka drzi krok s dobou, ktora je - ako vieme - multikulturalna, akoby nechtiac (hoci s chladnokrvne premyslenym zamerom) nam ukoji tuzbu citat dielo plne multikulturalizmu pouzitim adjektiva "ruskú". Zaroven je to dielo pre intelektualske publikum - to sa zalubi do Vincovej Trojkolka-ovej sestry (ktorej brat sa uprostred diela z nicoho nic zacne volat "trojkolok" a nie "trojkolka"). Pokracovanie tejto recenzie najdete vo svojich srdciach a vo vsetkych dobrych novinovych stankoch, ja totiz nechcem az tolko casu obetovat na pisanie tohto ale krasny blog, to sa musi nechat, ucte sa vsetci, ako sa ma pisat...alebo radsej nie, lebo kby ste vsetci takto pisali, tak vsetkych musim citat a to by som nerad, lebo tolko casu nemam. klobuk dole ozaj, kolieskonavoze, si super!
Napíš svoj komentár