Today

A prišlo to
Utorok 18. august 2007 sa nakoniec dostavil a ja že nie
Odľahlo mi, keď som sa dnes ráno zobudila a zistila som, že je dnes
(a že nie je zajtra)
Today. Tomorrow. Toyota. Titík, tivoli, ti volík, vole jeden, dvaja, ja som betka
borková jaaj prišla som na to, ako by som sa mohla volať z preklepov:
Brková, Borzová (tak ma volali aspoň v začiatkoch na gympli), Bozková,
Bodková, Bordová a už neviem
tak no a čo? veď že nič, také bez pointy
ale hlavná vec, že všetko
frajersky píšem
do nových riadkov, pričom ani nedokončím
ten starý

otázka znie prečo

už ste odpovedali? smiem písať?

lebo žeby to bolo frajerské, super ako chuck norris, pričom čítaj chuck, človeče, nie čak, čooo čik-čak či čo? a čo akože sme deti? že čik-čak, auto, čik čak? lopatku do ruky a ideme do piesku? oco nám kúpi svietiacu kľúčenku a ideme robiť čik-čak auto? trápni ste
nie, trápni nie, giganticky trápne tráááááááááááápni, že čik-čak auto, jeden by sa na vás zasmial, druhý by sa chytil za hlavu, tretí by trhal hlavou, keby vás uvidel na ulici robiť čik-čak na auto a štvrtý by chodil všade s vodotesnými okuliarmi???

pýtate sa prečo vodotesnými?!!

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu