Cesta na výlet s Američanmi v Tatrách bola nádherná. Všetci sme sa čulo rozprávali o tom, čo nás čaká. Paľo zistil (môj brat), že má meniny, a tak začal všetkým vyvolávať takto:
- Všetko najlepšie.. mi praješ?
a potom na konci rozhovoru zvykol:
- Ďakujem ti, že si si na mňa spomenul.
Spýtala som sa niečo nevhodné a nevrlo mi odvetil:
- Joj, Beti, už si taká jak... Paťo!
Paťo z predného sedadla: "Dve muchy jednou ranou?"
Ocko začal víriť hladinu:
- Dajú vám tam písať testy.
Ja: "A kto nenapíše nad 95%, toho vykopnú?"
Ocko: "Nie, toho zastrelia. Ale väčšinou nevedia dobre strieľať. Šanca, že vás zastrelia, sa šplhá ku 3%."
Paťo: "Zomru len toti, čo su stari."

Potom sme dorazili na miesto určenia a začali sa zoznamovať. Paťo sa vrátil celý namosúrený a sťažoval sa, ako mu zohavujú meno, takto:
- Pafo?
- Niee, Paťo!
- Ooh, Pafo!
- Nie, Paťo. Tak Patrik.
- Ooh, Pefrik?

pokračovanie nabudúce

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár