Nemôžem rovno začať písať vážne blogy. Musím to najprv nejako uviesť, aby som si nezakrývala hlavu do vankúša. Ťažko sa prechádza z trápneho do seriózneho, preto je potrebné urobiť nejaký mostík. Rozhodla som sa tak preto, lebo inak nezistím, či sa za seba hanbím alebo nie. Bývalá učiteľka klavíra mi povedala dve múdrosti, ktoré som si zapamätala, z toho tá druhá bola hlúposť. Aby som nevybočovala, povedala: "Kto to nevie zahrať pomaly, ten to ešte vôbec nevie hrať." Keď si to smiem tak slušne preniesť, zistím, že neviem vôbec písať, kým nenapíšem niečo zmysluplné, do somarín sa pustí hocikto. Nechcem sa zase podceňovať a ani zhadzovať veci, čom som predtým "uverejnila", len chcem vyskúšať niečo nové... okrem toho je to o niečo ťažšie, lebo sa riskuje trápny pocit. Ktorý cítim napríklad teraz, keď som "ktorý" napísala do novej vety.
Poznámky:
1.NIČ SI Z TOHO NEROB, pubertslatinocelny, BUDEM ĎALEJ ČÍTAŤ TVOJE BLOGY (aj jankine, keď s nimi začne) a MAJAJAJINE.
2.Sama neprestávam písať trápne, uvoľním sa a oddýchnem si pri tom.
3.Z tohto dôvodu vážne blogy špeciálne označím, aby sa do toho mnohí nemuseli púšťať.

 Záchod
Komentuj
 fotka
fremo  19. 1. 2008 17:49
Najviac sa mi páčial blogy, ktoré dajú niečo aj ľuďom prostejším, ale aj veľmi inteligentným. Som zvedavý, aké tie vážne blogy budú. Snád nie nejaké suché filozofické úvahy bez pointy
 fotka
takzvany  19. 1. 2008 18:12
a aká bola tá klavíristkina prvá múdrosť? teda vlastne hlúposť .. to si mohla dať ako P.S.
 fotka
kolieskonavoze  12. 4. 2008 11:39
No mohla. Ale nedala som, lebo to bola až trapošina z filmu, ani nie hlúposť. Citovať nebudem, ale že bez nej by som nedokázala nič. Čisto jak z filmu.
Napíš svoj komentár