žartujem, celé je to hotové, 18.6.2007, nech sa páči

hádžte komenty... už ste v tom až po uši, keď ste sa dostali sem haha

(Kto sa dal nachytať, nech nejde do lesa. Toto je ozajstná úvaha. ÁNO!!! Existuje J)

Sedím za počítačom a rozmýšľam. Vždy je toho dosť na premýšľanie, to len človek radšej si zapne počítač či televízor, aby nemusel nikoho počúvať a aby si sám zariadil svoj život. Ale čo je to za život?
Môžem stovkami slov opísať, čo je život.
Ale teraz nie. Teraz sa zahĺbim do inej tématiky. Ale môžete sa aj vy, nenútim vás premýšľať, teda keď ja a ešte niekoľko ľudí na Slovensku premýšľame, potom môžete aj vy. Alebo lepšie: ty, človek / človeče!
Alebo ľudstvo. (taký dodatok k tomu človeku)
Ak to niekoho začína nudiť, tak vás ubezpečujem, že sa pomaly dostávam na koniec.
Teda nad čím sa ideme tu teraz v tomto čase na nesprávnom mieste zamýšľať? Nad správnym držaním tela. Keď idete a ľudia vás vidia, mali by ste sa vystierať.
Prejdime ďalej J Tiež rozmýšľam, že som občas trápna. Napríklad dnes som sa ja, 15-ročná deviatačka bila s Ančou, 15-ročnou deviatačkou, ktorá mi potom odkázala, že keď neurobím to a to (už som zabudla), zajtra ležím užneviemkde, ale pointa je, že je to niekde v nemocnici. Pomaly som začala uvažovať. Potom mi svitlo, že tam neprídem nikoho navštíviť a on mi neponúkne miesto na zloženie svojich ubolených unavených nôh z cesty cez centrum mesta do hospital (čo je skoro veeeeeeľmi ďaleko), ale že tam vlastne skončím preto, lebo ma tak zbije (hahaha, hlboko sa smejem, ona určite nie) alebo zbijú jej kumpáni (vagabundi, grázli, vandalisti, wadkertisti a i.).
Ale nie som v napätí, aj som v triede povedala takú vec, že: „Čo do mňa kto teraz chce ísť, keď Boh je na mojej strane?!“ Verte či nie, všetci sa smiali. Lenže ja si myslím, že v tej „bitke“ s 15-ročnou Ančou z 9.C som skoro nevinne. Vlastne dostávam hlavne preto, lebo som jej držala ruky, aby ma nebila (aj som ju trošku poštípala medzitým.. pardon), inak zopár buchnátov som jej vrátila, lebo som dúfala, že tak prestane. Iba na to zabudla, ako ja na jej, dievčenská ešte raz takzvaná „bitka“. Ide o princíp, aby som neodchádzala od pointy, ktorú ty, človeče, potrebuješ použiť každý deň vo svojom či už materialistickom alebo feministickom živote. Teda tá pointa je, že sa nebojím J Keď to bude niekoho zaujímať. Ale nechcem veľmi o Bohu vravieť, keď som také hlúposti povyvádzala, ale inak by som viac. Už toto je všetko J

(J je smajlo akože)

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu