Skončili sme ako v telenovele. Dramatický záver, diváka sme nechali čakať poriadne dlho.
Utrite si slzy, pohodlne sa usaďte, pretože začíname.

V minulej časti ste videli:
- Už nevládzem... ešte dobre, že končím...
- Ten bod v adidaske... je naozaj pre mňa??
- Dobrú noc, milé bodíky, už nebudete dlho sami...

Dnes uvidíte:
- Milujem ťa!!
- Utekaaaaaaaaj!!
- Pane, zatýkame vás, máte právo nevypovedať. Všetko, čo poviete, môže byť použité proti vám.

Takže Imro, pravidelný zákazník Kauflandu, ktorého mali všetci radi, lebo bol chamtivý aj skúpy a nikdy sa tým netajil; tento Imro jeden pekný večer vymyslel tzv. "Zlovestný plán".
Mädlil si ruky a šepkal si popod fúz: "Bude to bomba. Michalovský Kaufland sa z toho nikdy nespamätá... a ja budem boháč!"
"A čo je to ten trúfalý nástroj na čistenie pasov?" pýtala sa na druhý deň Šaňka kolegyne.
"Neviem, Šaňka. Je toho plný Kaufland. Ale nikto presne nevie, o čo ide," odpovedala jej Dorka zasnene, ako si predstavovala, že týmto trúfalým čističom utiera pas, kým čaká na zákazníkov, "ani ja neviem, ale chcela by som vedieť. Och, ako by som to len chcela vedieť!"
Imro prišiel do Kauflandu v to ráno veľmi skoro a všade o tom hovoril. Hoci to bol on, kto rozšíril túto informáciu, tváril sa, že tiež o ničom nevie, aj keď o tom vedel omnoho viac, než všetci ostatní.
Keď si bol istý, že táto mánia ohľadom trúfalého nástroja na čistenie pasov zachvátila celý Kaufland vrátane všetkých pokladníkov... keď si bol teda istý, že po ňom túži aj pokladníčka Šaňka, prišiel k nej, aby mu nablokovala tovar. Nejaké čierne ponožky a strúčik cesnaku. Ponožky vzal naschvál také, na ktorých nebol kód. Strašne sa potil.
"Na týchto nemáte kód," povedala Šaňka s ospravedlňujúcim a vystrašeným výrazom.
"Čože?! To tu zase budem čakať HODINU??? To snáď nie je pravda!! Mal som ísť do Tesca!! Tam vedia, čo je to úcta k zákazníkovi!!" veď vravím, že ho mali všetci radi. Ako zákazníci za ním počuli, že budú čakať, presunuli sa na pokladňu radšej k Dorke a Imro sa Šaňke prihovoril milo:
"Museli ste počuť o tom trúfalom..."
"Počula som..."
"A čo na to vravíte? Povedzte úprimne," usmieval sa na ňu Imro.
"Nuž, rada by som čistila pasy s niečím novým, musím sa priznať, že na to myslím celý deň. Rozprávajú o tom všetci kolegovia zo všetkých oddelení. Každý si praje byť pokladníkom. A my pokladníci si prajeme, aby sme ho konečne dostali, ten trúfalý čistič."
"A čo ak by som vám povedal, že ho môžete dostať veľmi ľahko? Že ja som jediný, kto vám ho môže poskytnúť? Má to však jeden malý háčik."
"Počúvam..."
"Dajte mi celý kotúč bodov!"
"Nikdy!"
Dorka z vedľajšej pokladne sa započúvala.
"Ja vám dám tie body! Aké sú podmienky?"
"Vy mi dáte tie body dneska a ja vám zajtra donesiem ten čistič."
Naivná Dorka mu dala celý kotúč bodov, ale Imro jej na druhý deň žiadny trúfalý nástroj nedoniesol.
Chudera Dorka preplakala celú noc, nechala robotu v Kauflande a išla robiť do Ameriky. Tam sa z nej stala úspešná burzová maklérka.
Dnes má na svojom konte milióny a nad touto príhodou sa už len pousmeje.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár