Alebo, ako som sa odrazu stala oddanou fanúšičkou hokeja: )

No v prvom rade sa musím priznať, že hokej, ma nikdy nejako moc nefascinoval, viac menej mi bol úplne ukradnutý. Teraz mám však akýsi divný pocit, že písať to sem nie je momentálne práve najlepší nápad. Myslím tím, že je trošku riskantný, totižto keby také dačo čo len spomeniem u nás v triede , no ...dajme tomu že by to nemuselo dopadnúť najlepšie. No asi by to nebolo až také zlé jak s istým mojim spolužiakom. Ako chápete to? On si len tak v pohode v triede prehlási že fandí Slovanu?? ( asi netreba podotýkať že všetci ostatný ako praví Trenčania fandia Dukle.) Ale šak to je vlastne jedno, tuším som trošku odbočila, takže to zhrniem, podstata tohto odstavca je že hokej ma nikdy nejako nebavil.
Až raz, v jedno krásne slnečné ráno, (ako som sa neskôr dozvedela deň po štvrtom zápase proti Martinu,), prídem si do školy, a ...zistím že som tam od veci: ) však čo ja za to môžem že nie viem že vôbec nejaký zápas bol, a nieto ešte kto vyhral, alebo nejaký Říha, všetci na niekoho takého nadávajú, ale došľaka, keď ja si ani za svet neviem spomenúť, či som o ňom už niekedy počula. Ale dobre šak kľud, poviem si, snáď ich to rýchlo prejde. Hmm omyl! Ešte aj poobede mi kamoška dopodrobna opisovala každý jeden gól, akosi prehliadala fakt že ma to navidomoči nudí.
A tak som si povedala, že keď sa mi už takýmto debatám nepodarí vyhnúť, tak aspoň spravím dačo aby som nevyzerala jak totálny debil. Niežeby ma niečo také donútilo pozrieť si celí zápas(zas až tak mi na tom nezáleží), ale šak sa môžem aspoň poinformovať o výsledku, veď keď už som Trenčanka patrilo by sa prejaviť aspoň ako taký záujem.
A vtedy to začalo, z prvého som si na hokej portáli odsledovala asi posledné dve minútky, z druhého, čuduj sa svete dokonca celú poslednú tretinu a predstavte si dokonca som si prečítal súpisku našich hráčov, lebo bez toho aby som ich poznala mi ten komentár akosi nedával zmysel: ) Ale to ešte bolo v pohode, len keď potom posledný zápas s Martinom bol u nás doma pustený v telke. A tak som si k nemu sadla, no a zrazu som zistila že to vôbec nie je až také zlé a akože vážne ma to celkom baví, a tak som ho normálne videla celí.
A čo tieto posledné dva so Slovanom??? Bežala som domov aby mi neušiel ani kúsok.
Ľudia ja sa vážne bojím že som sa zbláznila, kamoške sa totižto podarilo dokonca to že ma ukecala aby som s ňou šla v stredu na hokej. Však pôjdem prečo nie, dokelu niečo predsa na tom musí byť keď sa tam kopec ľudí trepe na každý zápas, a okrem toho predsa len ma to na moje obrovské prekvapenie začalo baviť.

A čo z toho vyplýva? Že sa vážne bojím. Nám niekto určite počaroval!!! Ako inak by nás mohlo baviť pozerať sa ako sa kopa bláznov ženie za tím niečím malým čiernym, na čo aj tak nikdy poriadne nedovidím?????

 Blog
Komentuj
 fotka
d170  16. 3. 2008 22:13
Neboj, nezbláznila si sa. To by potom museli byť blázni všetci, čo na hokej chodia a sledujú ho a tých nie je podľa mňa málo.
Napíš svoj komentár