V sobotu vecer, okolo pol noci, pred piano clubom..........akože stálo to za to

Lukáš sa ku mne otočil: myslím že sa pôjdem s ňou prejsť von, snáď ju to preberie.
Vzala som si bunda a vyšla von s nimi.
"Weron? Prečo kráčaš odo mňa k Lenči a späť?? A nejdeš radšej rovno?"
"Vieš, neviem sa rozhodnúť, koho z vás mám radšej," odpovedala s úsmevom.
Pozrel na ňu trochu ustarostene:"Si si istá že si nechceš tú bundu obliecť? Predsa len je trochu chladno."
"Zapni si aspoň tú trigovicu prosím ťa," ozvala som sa. Poslúchla a výnimočne dala na nás.
Zastavila sa: "nevládzem, zastavme na chvíľu, Lukáš nemal by si pluť na chodník, je to neestetické, vieš ja mám dobrú výchovu. Ja mám svoju mamku aj tatka rada, aj keď sa to tak niekedy nezdá. Aj Bobo, ten náš kocúr, videli ste ho už?? Aj toho mám rada, ale to je niekedy dobré prasa. Akosi ma bolí hlava, mozog mi tlačí na lebku. To svetlo, vidíte? Tam na oblohe!"
"Weron myslím, že by sme sa mali pohnúť je tu zima."
"Som unavená, strel mi, prosím ťa, pár faciek by všetko vyriešilo"
Pozrem na Lukáša strel jej ty ja som dievča a nebudem si biť sesterku.
Weron si zložila okuliare a pozreli na neho.
"Sorri ale ja nemôžem, neudrel by som babu, a svoju sesterku už vôbec nie, to by som na tom musel byť moc blbo, keby si niekto iní tak nemám problém , ale takto…"
Otočila sa k nemu," no tak nebuď slaboch, vieš koľkí by sa pobili aby mi mohli streliť"
"Nie Weron, ja nie. Poď už je zima nachladneš a o dva týždne to budem môcť zrušiť, bez teba by bola nuda. Počkaj ešte, vidíš ten panelák? Skús spočítať poschodia"
Podišla bližšie. Weron! pozor! Kaluž! Neskoro. Stála som meter od nej a bola som celá od dažďovej vody.
"No poď, skús spočítať tie poschodia."
"Adin, dva, tri … "(začala odriekať ruskú básničku, ktorej slová si už bohužial nepamätám)
"Nedá sa mi počítať, vyrušuje ma to svetlo čo behá po oblohe."
"Skús to ešte raz," Lukáš podišiel bližšie objal ju a pevne chytil: "mám pocit, že keď sa pozrieš hore zatočí sa ti hlava."
"13", ozvala sa po chvíli
"výborne zvládla si" to pochválila som ju, poď môžme sa už vrátiť.
objala nás každého jednou rukou a tak sme ju tiež chytili okolo ramien a kráčali sme späť
"takto je nám dobre, je fajn že sme rodina",povedala
Lukáš sa pridal, "je super mať takúto sesterku,"
"Takou sa môže pochváliť málokto" dodala som.
pozrela na nás a usmiala sa:
"Ich liebe dich, ako sa to povie v množnom čísle.....?"

Aký je rozdiel medzi rodinou a kamošmi???
No ja to viem úplne presne, oni sa na mňa nikdy nevylašlú tak, ako to radi robia iní...

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu