nebo plače
no zem ostáva suchá
Na tmavom nebi
nesvietia hviezdy
iba pouličné lampy
vrhajú jemný
poprašok svetla
chladného ako vietor
prenikajúci
cez tvoje
pootvorené okno
prekryté závesom
tmavým ako tvoje oči
ktoré zvykli
tak nežne hľadieť do tých mojich
keď bolo leto ešte mladé
a tvoje ruky
ma hriali viac
ako slnko na oblohe
v tejto chvíli
takej tmavej
ako tvoje vlasy
ktoré sa plietli
dokopy s mojimi
keď sme ležali
spolu
na tráve
a nad nami lietali
motýle
cez dymové krúžka
tancovali
celkom ako ty
v rytme hudby
bola si taká
krásna
žiarila si
ako hviezda
na polnočnej letnej oblohe
keď si pobehovala
po lúke bosá
ako lesná víla
veniec lásky
nosila si
na vlasoch
motýľ
uletel ti z dlane
a ty
si sa ho snažila
chytiť
utiekol ti
tak ako leto
pretieklo
cez tvoje dlane
ako červené víno
zafarbilo stromy
do krvava
a ruže
v tvojich lícach
už odkvitli
slnko
v tvojich očiach
zhaslo
a kým
ty sladko spíš
ja túžim
vrátiť späť
letné motýle
do tvojej dlane
v tento osamelý
septembrový večer
kedy nebo plače
so mnou
kým ty sladko spíš.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár