A teraz, keď sa blížila ku koncu, bola naplnená vzrušením. Každým jedným ťahom štetca pocítila hrejivý pocit, ktorý sa jej rozlieval v tele.
Ako keď alkoholik do seba vleje v chladný, pochmúrny večer poldecák vodky.
Ako keď tanečník cíti príjemnú pálivú bolesť, po niekoľkohodinovom tanci.
Uspokojenie.
To ona cítila, keď miešala na palete čokoládové odtiene jej vlasov.
Keď jemnou, modrozelenou farbou vypĺňala jej dúhovky.
Keď jej jemnými ťahmi farbila pery. Mali takú zvláštnu, ružovú farbu.
"Malinové pery." Tvár jej rozžiaril úsmev.
Opatrne pridávala jej tvári život.
Farbami modelovala jej nenápadný úsmev. Málokedy sa usmievala tak, ako ostatní. Na jej perách bol len jemný náznak smiechu.
Jej sa usmievali oči,
Snažila sa vystihnúť ten darebácky jas v očiach.
Plátno sa plnilo farbami.
S posledným ťahom potichu zašepkala :"Chýbaš mi."
Pozerala sa na práve dokončený portrét. Ešte nezaschnuté farby jej voňali po celej izbe.
No spolu s vôňou temperiek cítila aj niečo iné.
Vôňu jej vlasov.
Unavená padla do postele
v izbe plnej skicov, máľb a nákresov stále tej istej tváre.
A vo vzduchu stále cítila jej vôňu.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
attis
4. 11.novembra 2013 13:30
pekný fragment
Napíš svoj komentár