Ostal by tam a kochal sa ešte hodnú chvíľu, avšak zrazu si spomenul, že si musí niečo zariadiť. Potreboval zaplatiť členské mýto, pravidelný mesačný dar ochrancom za očistu duše a spásu, ktorú mu každodenne nezištne a štedro poskytujú. Nemienil svoju platbu zameškať, ale narýchlo nevedel zohnať mešec, do ktorého by vložil členské, aby ho mohol predať vedeniu. Samozrejme, mohol ho odovzdať, len tak, ale keby za Ferym prišiel, a vysypal mu mince na stôl, bolo by to dosť nedistingvované. Ale kde zohnať vrecúško (pytlíček )? Poobzeral sa okolo seba, a všimol si, že v jednom z priľahlých okien sa svieti. „Katy...,“ povedal potichu... Táto osoba, jediná žena v jeho fachu(čiže bojovníčka) v hrade mu už neraz pomohla a podala pomocnú ruku. Aká škoda, že ešte nemal príležitosť jaj ani jednu láskavosť odplatiť...
Sedela za dubovým stolom, a čítala knihu, čo jej priniesol Mikuláš v červenej róbe s kapucňou, na červenom koni. V krbe veselo praskal oheň. Miluje tieto okamihy, keď ju nikto neruší, a môže sa venovať sama sebe, prípadne svojim záľubám (a prípadne Ferymu ). Práve si chcela odpiť z čaše naplnenej nejakým nízkokalorickým nápojom, keď sa ozvalo *klop *klop*.
Katy otvorila dvere usmiata, plná očakávania... No keď ho zbadala, úsmev jej zamrzol... „Och, to si ty...“, povedala. Usmial sa na ňu, a vošiel do dverí. „Katy“, začal.... Ona mu však skočila do reči: „Nemám!“ Otvoril nemo ústa... „Ani nevieš, prečo som prišiel...“ „No, povedala by som, že odomňa dačo chceš!“ „Ako to môžeš vedieť?“, spýtal sa dotknuto. „Vždy odomňa niečo chceš...“ „Aha...“, povedal nesmelo, „a už ti to začína liezť na nervy, čo?“ Neodpovedala, no jej mlčanie hovorilo za všetko...
Kráčal nádvorím, a vrieskal: „RIN TIN TIIIIN!“ Až sa okná triasli... „RIN TIN TIIIN!“ Hľadal ho po celom hrade, ani za bronzovú sochu so skladačkou ho nevedel nájsť. Už bol nahnevaný. Videl že u Katy sa svieti, tak zamieril k jej komnate. Nech ho hľadá ona, on má na práci dôležitejšie veci. Ako šiel po schodoch ku Katynim dverám, zbadal, že sú otvorené, a vnútri stojí Rin Tin Tin.
Už - už sa ho chystala vyhodiť, aby sa mohla vrátiť k skvelej knihe, keď medzi dvere vletel Xardax. Zreval: „Rin Tin Tin! Si snáď hluchý?! Všade ťa zháňam, a ty neodpovedáš! Zas mi kvôli tebe vyletel krvný tlak! Grrr!“, nadýchal sa a pokračoval... „Máš tu poštu!“ To ho očividne prekvapilo... „Poštu?“, povedal, „a odkiaľ?“ „Zďaleka, Rin, zďaleka!“ Podal mu list v obálke, a červený ako rak, mumlajúc si popod nos, odišiel. Rin Tin Tin obálku rýchlo otvoril, pár krát prebehol očami po kuse pergamenu, na ktorom bola napísaná správa, a zbledol. Katy spozornela, keď večne ukecaný Rin Tin Tin stratí reč, tak je to vážne...
Rozmýšľal, čím by Katy obmäkčil, keď tu zrazu do izby vtrhol Xardax, zadýchaný, a nahnevaný. Vynadal mu, dal mu list, a odišiel. Rin Tin Tin ihneď spoznal pečať ne obálke. Xardax vravel pravdu... Tento list prišiel skutočne zďaleka... Rozkonárený strom so 4-cípipimi hviezdami okolo, ktoré nápadne pripomínali wishpov... Otvoril list, a začal potichu čítať.
Ahoj priateľu...
Dlho sme sa nevideli... Už je to celá večnosť, čo si u nás bol naposledy na návšteve. A hoci vieš, že u nás máš dvere otvorené kedykoľvek, a na návštevu môžeš prísť aj bez ohlásenia, predsa len by si mal tento krát Stredozem navštíviť, a to urýchlene. Stala sa strašná vec. Náš spoločný priateľ, Bunny, bol v boji poranený jedovatým šípom. Ten jed je zákerný, pomaly ho zabíja... Nedokážeme ho vyliečiť, ale podarilo sa nám aspoň spomaliť účinok... A nevieme na ako dlho... Možno v čase, keď tieto riadky čítaš, je už neskoro. Každopádne, jedno z posledných Bunnyho prianí je, aby ťa ešte naposledy videl, a aby ste si ešte naposledy zahrali spolu šach, u Bláznivej podkovičky v Edorase... Ak môžeš prísť, urob to čo najskôr, vyzerá zo dňa na deň horšie a horšie... Obratom nám prosím pošli správu, či prídeš alebo nie.
S pozdravom,
Beledur
Vyhodil z koča posledný kus batožiny (zavazadlo), a hodil nosičovi pár drobných, aby mu všetky kufre a spol. zaniesol k „Check-in“ terminálu. Z magického ampliónu sa ozvalo: „Wywrena 1. triedy letiaca do Stredozeme vzlietne o 15 minút, prosíme pasažierov, ktorí majú lístok a ešte nenastúpili, aby tak urobili, čo najskôr...“ Obrátil sa ku kolegom. „Tak... už musím... Kiež by som šiel za šťastnejších okolností... Opatrujte sa...“ „Neboooj! Budeme!“ Odpovedali zborovo celé spoločenstvo Ochrancov, čo sa s ním prišlo rozlúčiť. Neme a In’Glorion mu rýchlo odniesli batožinu do batožinového vaku pripevneného na wywrene, aby si to náhodou nerozmyslel, a odprevadili ho tak ďaleko, ako im to bezpečnostné smernice povolili. Posledné stisky rúk a objatia... Rin Tin Tin nastúpil, a sadol si na miesto, premýšľajúc, čo ho čaká, a neminie. Predstavil si, ako bude sledovať priateľa umierať, ako mu bude musieť ísť na pohreb... Bolo mu do plaču...
Ochranci mávali smerom k wywrene, kým nezašla za obzor. O 15 hodín, pristane na Pelenorských poliach pred Minas Tirith. Keď Ochranci domávali, ostali stáť, pozerajúc na miesto, kte wywrena zmizla z dohľadu. Stáli ticho. Nevedeli čo povedať... Zrazu sa miernym hlasom ozvalo: „Tak, Rin išiel preč...“ Ďalší sa pridal: „Nebude nás mať kto otravovať...“ Ďalší: „Žiadne zbytočné kecanie počas výprav...“ ... „Žiadne zbytočne vyšlapnuté pasce, žiadne výpravy, na ktoré sa aj tak nik neprihlási...“ Prítomným sa na tvárach začali mihať úsmevy... Začali sa po sebe pozerať a úprimne a radostne škeriť... Fery sa však neotočil... „Fery! Čo je?“, pýtali sa ho. V tom sa Fery otočil, mal úsmev od ucha k uchu a povedal: „It’s party time!“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár