A vlastne ani nechápem čo mi včera bolo. Ale viem že mi bolo nedobre. Ale nechápem prečo keď dnes som už tu . Tento týždeň bol taký hekticko - kriticko - spontánne zvláštny. Hektický pretože hneď v nedeľu po príchode na intrák som sa musela dosť veľa učiť (najmä na Josého Químicu, však José a doháňať zameškaných 20 hodín španielčiny. Kritický. Tak to je asi každému kto si prečítal môj včerajší blog jasné. Bolo mi tak nedobre, že to bol jeden z najhorších týždňov strávených v Košiciach. A spontánny pretože v utorok cestou z plavárne na internát som sadla na autobus a šla som domov Noa čo? Aj také veci treba niekedy robiť.
A teraz sa sa teším z mojej izbičky, stoličky, posteľôčky a z toho že v sobotu je hokej, a že Rich je doma, a že budem s Patrikom, a že som doma, a že júúúúúúj.
Som šťastná. Veľmi.
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár