Tento príbeh som začala písať len pred nedávnom. V písaní som úplná začiatočníčka takže v tomto bude kopu chýb, ktoré časom by som chcela odstrániť. Dúfam, že sa vám to bude páčiť



Sedel som na smaragdovej tráve. Bola mäkká a jemne mi hladila moje ubolené členky nôh. Vietor okolo mojej hlavy hvízdal rôzne melódie, ktoré tvorili krásnu hrsť symfónii. Všetko bolo neuveriteľne dokonalé, akoby to bolo vytrhnuté z rozprávky . Chýbalo tomu len usmiate slniečko , ktoré by ma svojimi teplými lúčmi hladilo po tvári. Obloha bola čierna. Ebenovo čierne oblaky sa zbiehali do jedného smrteľne čierneho mraku. „Určite bude búrka .“ pomyslel som si. Cez mraky neprenikalo žiadne svetlo. Svet sa mi vtedy zdal smutný a plný hnevu, ktorý sa ma priam dotýkal. Pohľad som upieral na tmavý les ,ktorý sa tiahol od rieky až po...
Vlastne ani neviem kde končil. Pozeral som na staré buky , ktoré vytvárali vchod do sveta kde len zriedka vstúpi noha človeka . Každý vedel o nástrahách, ktoré les skrýva. Krvilačné beštie neraz usmrtili nevinného človeka, čo vstúpil na ich územie. Ten les bol pre všetkých tabu. Z mojich myšlienok o neprebádanom lese ma vytrhol nepatrný pohyb. Bolo to niekde medzi bukmi. V tom som ju uvidel. Dievča s gaštanovými vlasmi stálo pri lese . Na sebe malo len nejaké kožušiny. Pozerala niekde do neznáma. Vlasy jej tancovali okolo tváre. Chcel som ju vidieť zblízka. Niečo neviditeľné ma k nej ťahalo a ja som nevedel čo. Hlava mi hovorila : „Veď ju ani nepoznáš.“ No srdce ma zas presviedčalo: „ No a , že ju nepoznáš. Veď je vedecky dokázané, že až 50% vzťahov začína práve takto.“ No a ja som poslúchal srdce. Už som bol skoro pri nej keď ma zbadala. Jej oči boli ako dva veľké smaragdy. Pozerala na mňa prekvapene. Už som myslel, že jej poviem: „No ahoj. Ja som Majk. Vieš o tom ,že máš nádherné oči?“ Už som jej to chcel povedať, Keď tu zrazu predo mnou utiekla.
„Počkaj!“ zakričal som za ňou no ona sa ani len neobzrela . nohy ma unášali za ňou až do hlbokého lesa .Srdce mi divo tĺklo, že by ho počul aj hluchý.
„Stoj!“ zakričal som z plných pľúc. Ani som nedúfal, že zastane .Proste som len tak zakričal ako som to videl v akčných filmoch. Na moje veľké prekvapenie zastala. Stála vzpriamene a vlasy sa jej pohojdávali z jednej strany na druhú. Pripadala mi ako Grécka bohyňa lovu. Chýbal jej len luk a šípy. „Kto si?“ zakričal som. Pri mojich slovách sa ku mne otočila tvárou. Mala krásne smaragdovozelené oči v ktorých jej bolo vidieť iskričky prekvapenia. Pery mala plné a hneď mi zišlo na um ako by sa s ňou asi bozkávalo. Túto myšlienku som hneď zahodil do kúta svojej mysle. Bola štíhla a jej krásne dlhé nohy zdobili široké jazvy, ktoré tvorili neuveriteľné tetovanie. „Kto si vlastne?“ opýtal som sa ešte raz. V tom urobila niečo čo by som ani v najhoršej nočnej more nečakal. Spoza opaska vytiahla dýku ostrú ako britva a rozbehla sa s ňou na mňa. Zreničky sa mi rozšírili a celým telom mi prebehol strach. Behom pár sekúnd bola pri mne a zahnala sa dýkou. Ledva som uhol. Zase sa zahnala ale tento krát som nedokázal uhnúť a tak mi dýka spravila na hrudi hlbokú ranu. Z rany sa hneď začala valiť krv. Zacítil som únavu. Nohy ma už nechceli držať a tak som spadol na chrbát. Neznáme dievča to hneď využilo a skočilo na mňa. Na krk mi priložilo dýku a cez zuby precedila: „ČO odo mňa chceš?“ Tvár mala plnú hnevu a zároveň aj strachu. Nemohol som jej odpovedať. Nemal som už ani silu vysloviť niekoľko jednoduchých slov. Z rany sa mi valila krv a už len pri pohľade na ňu ma chytala panika.
„Čo odo mňa chceš?“ zavrčala ako nejaká krvilačná beštia. Zhlboka som sa nadýchol a hľadal som v sebe silu odpovedať na jej otázku.
„Nič. Len som ta chcel spoznať. “zašepol som tak ticho, že ledva som svoje slová počul. Dievča ma asi počulo lebo z jej tváre pominul všetok hnev , ktorý tam mala. Bola fakt nádherná. Dokázal by som sa na ňu pozerať celé hodiny keby mi viečka neoťaželi a neponorili sa do hlbokého spánku.
Zobudil som sa až neskoro v noci. Ohník okolo mojej hlavy pukotal rytmicky ako nejaký šamanský bubon. Malú chvíľku som ho počúval až sa mi znova vynorila spomienka čo sa stalo prednedávnom. Ihneď som sa zahľadel na svoju hruď. Uprostred nej sa tiahla hlboká rezná rana. Krv z nej už netiekla. Vyzeralo to hrozne a tiež to tak bolelo.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár