pokúša moje srdce zocelené
Chce sa mojej duše pazúrmi zmocniť
a už nikdy ma z tých chápadiel nechce pustiť
Chápadlá sa mi okolo krku ovinú
a vzduch do pľúc mi nechcú pustiť
A prísavky bezmocnosti sa mi do kože zahryznú
a snažia sa aby som znova začala smútiť
Srdce sa mi silno zachveje
a strach sa mi okolo neho omotá
Pohár života sa skoro vyleje
a mňa obklopí iba čierna samota
Ja, strachu už skoro podľahnem
a potom si na lícach slzy nájdem
Z jamy strachu sa na slnko vyšplhám
A do celého sveta hlasno zavolám:
,,Nedostal si ma ty strach prekliaty
Vodou života budeš navždy zaliaty."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár