Bol súčasťou môjho života takmer dva roky. A pritom doňho nikdy nepatril.

Bol súčasťou môjho života takmer dva roky. A pritom doňho nikdy nepatril. Nepredstavila som ho svojim rodičom, svojím starým rodičom, jediné, čo nás spájalo bola vášeň, túžba, smiech, ale tiež neistota, alkohol...

Bol a neustále je mojou slabinou. Napriek tomu, že mám takmer ročný vzťah. On je ten, kto sa mi neustále vkráda do myšlienok, najmä pred spaním, črty jeho tváre sa mi zjavia pred očami, keď sa pretočím nabok, vidím ho ležať vedľa seba, vidím jeho tmavé usmievavé oči, mäkké pery, vidím jeho dlaň, do ktorej si vkladám svoju dlaň, omnoho menšiu...

On tu však nebol ani jedno ráno a ani nebude.

Nejednu noc som kvôli nemu preplakala.
Nejedno ráno som sa nedokázala prinútiť zjesť ani len suchý rožok.
Nejeden deň som sa pýtala, aké by to bolo, keby nám dáme šancu.

Ja som chcela, on bol však príliš zbabelý.
Bál sa sklamania, bál sa lásky... dočerta, bál sa mňa?

Prepáčila som mu všetko.
Ospravedlňovala som jeho chyby, dokonca aj jeho snahu získať inú ženu. Potláčala som vlastnú žiarlivosť – veď čo, nechodili sme spolu. Občas sme si napísali, občas sme sa stretli, občas sme sa spolu zasmiali, a neustále sme končili v objatí, v záplave bozkov, pri ktorých sa mi strácala pod nohami pevná zem, celé okolie zaniklo a ja som túžila zastaviť naveky čas. Želala som si držať límec jeho košele naveky, cítiť jeho horúcu dlaň na svojom drieku a jeho mäkké bozky by som dokázala prijímať a vracať celé hodiny.
Vždy to však skončilo tak rýchlo, ako to začalo.

Všetko sa to však skončilo...

Všetko sa to skončilo takmer pred dvomi mesiacmi, keď som sa priznala svojmu priateľovi.

Pýtate sa, prečo mám priateľa, keď som očividne zamilovaná do niekoho iného? Verím, že žena dokáže milovať dvoch mužov naraz. Ale každého iným spôsobom. Každého inak – pretože oni dvaja sú ako voda a oheň – nenormálne odlišní. A ja, ja som presne uprostred nich.

Kým som to nezažila, takým ženám som sa smiala. Aj historkám. Teraz mi ale do smiechu z toho absolútne nie je...

A ja sa samej seba pýtam, ako veľmi dokáže muž milovať ženu, keď jej odpustí muža, s ktorým mu fyzický neverná nebola, ale psychicky áno? A citovo? Ako veľmi sa dokáže tento človek obetovať pre záchranu vzťahu?

Nie každý by to urobil. Ale môj priateľ áno. A to bol pre mňa krok vpred.
To bola pre mňa facka.
A to všetko ma donútilo ukončiť dvojročné trápenie, naťahovanie sa a slabosť, ktorá nikam neviedla...jedine tak do zošalenia.

No a napriek tomu, sa ten prvý vkráda do mojich myšlienok, lebo je to čerstvé, a ja potrebujem čas, ktorý ma zacelí a obrní...

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu