Zvykla si chodiť ku mne na návštevu a pri žehlení mojich kučierok si musela mať zimné rukavice, lebo často si sa pri chvíľke nepozornosti popálila. Raz, keď sme boli mladšie a ja som mala prázdny dom, sme si tajne odpili kúsok z nejakého modro sfarbeného alkoholu a už sme si mysleli, aké sme neskutočne opité.
Nepamätám sa, kedy som ťa naposledy videla plakať. Kedysi sme nemali problém plakať jedna pred druhou a navzájom si utierať slzy. Obávam sa, že ak by si ma videla plakať teraz, dokonca by ti to spôsobilo radosť...No spomeň si na jedno víkendové ráno, keď si mi vravela ako ťa život prestáva baviť, bola si vtedy na jednom mieste, kde sme sa chodievali zašiť. Ja v strachu o teba som na seba hodila prvé, čo som zdrapila a keďže som zlyhala v snahe nájsť rovnaké ponožky, utekala som za tebou s dvomi úplne inými. Čo tam po ponožkách, keď som sa bála, že mojej priateľke ide o život? Aj si pamätám, kvôli komu si sa vtedy tak trápila. Dobehla som za tebou a okrem toho, že ťa dosť rozosmiali tie moje ponožky, dovolím si povedať, že sa mi vtedy podarilo kvalitne ti zlepšiť náladu.
Raz som si kúpila jeden energeťák alebo svinstvo preplnené umelinou, stretli sme sa, sadli sme si na istú striešku a tam sme ho spolu popíjali.
To a ešte príliš veľa pekných zážitkov bolo pred tým...
Potom ťa pozornosť chlapcov priveľmi zlákala. Zvykla si to ospravedlňovať nedostatkom pozornosti od otca...Keby takto začala vyvádzať každá baba, ktorej sa otec nevenuje...Rodičia, iné kamaráti ma upozorňovali, že s tebou niečo nie je v poriadku. Ja som im neverila, nechcela som...Využívala si ma a ja som to nevidela, veľa tvojich blízkych to nevidelo. Stále si to dokázala nejako zakamuflovať.
No jedného dňa som toho mala dosť..Dosť toho, ako každé moje tajomstvo išlo z tvojich úst ďalej. Dosť tvojej závisti za každý kúsok harmónie v mojom živote. Akoby bola moja vina, že tvoj otec ti dal pusu raz v živote, nebola si a asi ani nebudeš preňho dosť dobrá, zatiaľ, čo ten môj ma bozkáva každý deň a ukazuje mi, aká som výnimočná. Akoby som mohla za to, že zatiaľ, čo tvoje vzťahy sú založené na sexe a peniazoch, v tom mojom je niečo ako láska. Akoby som bola vinná za všetko...Za to, že naše spoločné priateľky sa rozhodli pre mňa, lebo narozdiel od teba viem, čo znamená vážiť si pravých priateľov a udržať tajomstvo.
Jedného dňa som ti povedala, že ak v tomto správaní budeš pokračovať, prídeš o ľudí, ktorých si mala najradšej. A po rokoch s ľútosťou vravím, že moje slová sa naplnili...Stratila si ma dávno. Aj keď sa stretávame vonku s partiou a ty mi venuješ falošný úsmev č. 32. Nepriznám to pred ľuďmi, ale niekedy, tak, ako dnes, mi chýbaš. Nie to, čo si teraz. Tá, o ktorej sa v blízkom okolí hovorí ako o malej kurvičke. Chýba mi to dievča, ktoré ma držalo za ruku, keď sme kráčali po zľadovatenej ceste v parku a vždy, keď som to potrebovala. Chýba mi to dievča, ktoré som kedysi poznala a ktoré poznalo mňa.
Ale majú vlastne tieto slová nejaký zmysel? Zamýšľaš sa ty niekedy nad týmto všetkým? Ty, Lucka...ty...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
21. 8.augusta 2017 16:57
Daj mi na ňu kontakt, znie ako žena mojich snov!
Napíš svoj komentár