A tvár bola červená, celá červená.

Pozrieť sa na seba v zrkadle, a vidieť si celú tvár od krvi bolo vážne divné. Od nosa sa mi ťahala po celých ústach a brade, no aj na lícach som už mala šmuhy. Nebola karmínová, ako to všetci opisujú, bola svetlo červená, no aj tak žiarivá. Zbadala som ako jedna kvapka krvi steká dolu po brade a pozorne som ju sledovala. Tiekla tak pomaly, že som si pár krát pomyslela, že sa už nepohne, no následne na to sa vždy o kúsok pohla. Až sa konečne dostala ku koncu brady. Trochu som pootočila hlavu, aby mohla pokojne spadnúť dolu do umývadla. No kvapke krvi sa nejako nechcelo a lenivo mi tam, na konci brady, vysela. Trochu som mykla hlavou a kvapka bez nejakých zvukov dopadla na umývadlo, na ktorom sa miešlai kvapky vody s kvapkami krvi. Zvláštne. Pustila som studenú vodu a namočila som si do nej tuku, nevšímajúc si neustále kvapkanie krvi z tváre. S mokrou rukou som sa priblížila k tvári a dotkla som sa úst. Keď som ruku odtiahla, bola od krvi. Umyla som ju a znova som rukou prešla po ústach. Ostali na chvíľu bezfarebné, no o pár sekúnd boli opäť červené. Prestávalo ma to pomaly baviť a tak som si do oboch rúk nabrala vodu a strčila som do nej spodnú časť mojej tváre. Zdvihla som hlavu a vyliala som vodu. Bola červená. Pozrela som sa do zrkadla. Ja som už nebola červená. Iba z nosu sa tiahla tmavo červená čiara s maličkou kvapkou na konci. Zahľadela som sa na ňu.

A vtedy sa otvorili dvere a otec mi podával servítky. Aby som zastavila krvácanie z nosa.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu