Nič neuberie na chuti arašidového masla viac ako neopätovaná láska.
Charles M. Schulz (1922 - 2000)


Martin ležal v nemocnici. Neostávalo mu veľa času. Dúfal len, že Alena stihne prísť. Že príde. S nádejou sa pozrel na dvere, keď sa otvárali, no opäť posmutnel, pretože to bola jeho sestra. Lucia. "Kde je?" spýtal sa slabo. Lucia sa naňho smutne pozrela. "Nemôže prísť." hlesla potichu. "Ona nechce?" hrnuli sa Martinovi do očí slzy. "Nie, len jej do toho niečo vošlo..." klamala Lucia. No Martin vedel... vedel, že Alene na ňom nezáleží, že je jej jedno, či nejaký chalan umiera a posledné čo chce, je vidieť ju. Teraz môže byť niekde v meste s kamarátkami. Niekde sa zabáva a o Martinovi asi ani nevie...
"Martin?" spýta sa Lucia potichu, keď si uvedomila, že Martin je dlho ticho. "Martin!" potriasla ním, no nereagoval. Rýchlo pozrela na prístroje - no srdce už nebilo. Lucii vyhŕkli slzy. Zavrela Martinovi oči a potichu plakala, keď sa prudko otvorili dvere. V nich stála uslzená Alena. Pribehla k lôžku a znovu Martinom zatriasla. Lucia ju zastavila. "Už nie..." zašepkala. "On si... on si myslel, že neprídem, že?" spýtala sa zúfalo Alena. Lucia iba prikývla a Alena sa znovu nad Martinovým mŕtvym telom rozplakala...


ja viem, že som trápna, keď sem dávam ipäť túto pesničku ale takto mi to spolu proste sedelo...

 Blog
Komentuj
 fotka
emulienkaa  28. 2. 2010 21:55
... nechutí mi arašidové maslo

krásny text..
 fotka
nataly005  24. 7. 2010 21:10
to mi pripomína trochu jeden môj príbeh (vymyslený)
Napíš svoj komentár