Bábiky

Sú všade okolo mňa. Sledujú ma. Prázdne oči. Umelo modré, alebo hnedé. Od nich sa ťahajú dlhé mihalnice, dokonalé. Malé nošteky. Nehýbu sa. Maličké ružové pery, trochu pootvorené. Akoby chceli niečo povedať. Líčka sú jemne červené. Presné kruhy. Vlásky, kučeravé biele, alebo nevydarené čierne s odtieňom hnedej, všetky sa točia dohora. Dokonale nalakované. Vzadu majú prázdne diery, cez ktoré vidím pokožku hlavy. Chyba výrobku. Ručičky sú malé a nesúmerné, nemajú správnu dĺžku. Pršteky sú skrútené. Snažia sa chytiť navzájom. Nemôžu. Nehýbu sa. Ružové šatôčky s predtlačenými jahodami. Zase chybné - jahody sú oranžové. Im to nevadí. Sedia vedľa seba tak, ako som ich položila. Všetky identické. Úplne rovnaké. Vedľa seba, rad za radom. Sledujú ma pozorne, niektoré majú neprirodzene vytočené hlavy, niektorým chýba noha, niektorým som ju odtrhla ja. Niektorým som dokonca pokazila účes a vytrhala vlasy. Nechcela som. Jediné, po čom som túžila, bolo publikum. Mĺkve, pozorne počúvajúce. Presne takéto. A mám to. Všetky oči v miestnosti sledujú mňa. Prázdne oči. Umelé oči. Bez citu. Bez strachu.

Cez okno vletela vrana. Sadla si na bábiku vpredu. Zakrákala a naklonila sa. Vyklala jej oko.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu