Chýba mi.

Chýba mi veľa vecí.

Chýbajú mi niektorí ľudia, chýba mi jeseň, chýba mi radosť.

Horúce dni ma ničia. Nútia ma premýšľať a spomínať. Nerada spomínam. Nerada si pripomínam aká som bola a čo som robila. Koľko vecí by som zmenila, keby sa dalo.
Ale nedá sa. A preto sa snažím nechutné spomienky vytlačiť z mysle. Pod pražiacim slnkom sa to však robí niekoľko krát ťažšie ako inokedy.

Spomínam si na veci, čo mi chýbali dávnejšie. Teraz mi prídu také... nepodstatné. Ale vtedy to bolo dôležité, vtedy som sa na svet pozerala inými očami.

Chýbajú mi básne, ktoré som si vždy rada prečítala. Vždy som rada čítala. Už odmala. V poslednej dobe sa však zaoberám viac vecami, ktoré mi chýbajú než tými, ktoré mi budú chýbať v budúcnosti.

Chýba mi radosť zo života, ktorú som ešte kedysi mala. Ale teraz v živote zmysel nevidím. Tak načo radosť. Nepotrebná maličkosť. Ale chýba mi. Ako všetko ostatné.

Chýba mi moja kreativita a tvorivosť, ktorá kamsi odletela a ja ju neviem nájsť. Kiež by som tiež mohla niekam odletieť. Všetko by bolo potom jednoduchšie. Ale nie je. Jednoduchosť mi tiež chýba.



Ospravedlňujem sa za tento blog, je to iba súhrn pesimistických myšlienok.

 Blog

14 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu