Ležali sme tam, na studenom snehu, medzi nepeknými socialistickými panelákmi. Naše telá sa nedotýkali, spoločne sme nehybne sledovali padajúce snehové vločky v svetle pouličnej lampy. Dopadali na nás, oblečenie sme mali celé mokré a studené, líca ružové od zimy.Nikdy som nezažila nič pokojnejšie.
Medzi nami ležala nedopitá fľaša vodky.
Stiahla som si svoju rukavicu a strčila som si ruku do tej jej. Preplietli sme si prsty.
"Už to nejde." povedala napokon.
"Ja viem." stisla som jej ruku.
"Povedala si jeden rok. Už je to tretí."
"Ja viem." po líci mi stiekla slza. Jej tiež.
Pozreli sme sa na seba. Končekmi prstov mi prešla po tvári. Natiahla sa a zašepkala mi do ucha. Ja som jej zašepkala to isté. Potom odišla.
Ležala som tam. Na studenom snehu, pod pouličnou lampou, na tmavom sídlisku a cítila som, ako mi slzy mrznú na tvári.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
dakujem.