Tak ma napadlo...
keby som mala posledný, povedzme týždeň na život a potom by som umrela... proste zmizla, že čo by som robila. Prvý deň by som asi preplakala. Druhý by som šla s mamou do reštaurácie. A kúpila by som si drahú pizzu. Aj jej by som kúpila. Išla by som s tromi dobrými kamarátkami do kina a flákala by som sa s nimi po meste. Veľa by som sa smiala. Išla by som do Lučenca, kde mám všetko. Pohádala by som sa so starkými, ako vždy. Stretla by som sa s Verou a u nej by som sa zase nasmiala. A potom by som išla ku Katke. Tam by som plakala. Veľmi. S ňou si proste vždy uvedomujem realitu. Čo sa deje. U nej je všetko skutočné. Povedala by som jej všetko. A potom by som išla za väčšinou mojich dobrých priateľov. A ospravedlnila by som sa ľuďom, ktorým som ublížila. Poďakovala by som ľuďom, ktorým za veľa vďačím. Hoc by to boli aj úplne maličkosti, iba pekné chvíle, ktoré sa mi vryli do pamäti. A potom by som cestovala do Popradu. Za otcom. Asi by som s ním išla niekde do Tatier... alebo do Gerlachova. Na prechádzku. Príjemnú, na vzduchu. A asi by som zase plakala...
Pri písaní tohto pochmúrneho tetu som počúvala toto...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.