Rýchlo som zdvihla ruku, v ktorej som ešte stále držala mobil a hľadala som jedno meno. Nakoniec som našla správne číslo a rýchlo som ho vytočila. Chvíľu zvonilo. "Haló?" ozval sa prekvapený hlas na druhom konci. "Stephan." vydýchla som šťastne. On jediný so mnou mohol ísť vyjednávať k Damonovi. "Paula?" spýtal sa neisto. "Áno" nemalo zmysel teraz mu to vysvetľovať. "potrebujem aby si prišiel do Bon Temp." pokračovala som rýchlo. "Do Bon Temp? A prečo?" stále nič nechápal.
"Damon...prišiel. A neprišiel mi zablahoželať k meninám. A potom uniesol môjho, hm, dobrého priateľa. Iba ty mi môžeš pomôcť." chvíľu bolo ticho. "Samozrejme. Onedlho tam budem." toto už chápal. Skvelé. "Fajn. Ďakujem ti, Stephan." zložila som. Pozrela som na Billa, ktorý teraz potichu vysvetľoval Sookie čo sa stalo. Sookie prekvapene vydýchla.
"Myslíš že ten Damon je schopný Erica zabiť?" spýtala sa so strachom v očiach. "Neviem." Eric je väčší a starší. Ale Damon je...Damon. Ešte chvíľu sme postávali vonku a potom sa Sookie vybrala dnu, a ja s Billom sme ju nasledovali. Sookie vyšla hore a Bill za ňou. Skvelé. Spať nemalo význam, spala som celú noc aj celý deň. A tak som premýšľala nad vecami, ktoré sa stali. Odkedy som od Damona utiekla, bála som sa len toho, že ma nájde. A to sa teraz stalo.
Sedela som ticho v kuchyni a premýšľala som, keď sa za mnou niečo pohlo. Strhla som sa a vyskočila som zo stoličky. Prudko som sa otočila a pozrela som na toho, čo stál za mnou. Oči sa mu v tme rozšírili.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mirkova
23. 1.januára 2010 21:30
ou jeee, toto mi zdvihlo náladu
Napíš svoj komentár