"Bill, toto je Stephan. Damonov brat." Stephanovi sa asi veľmi nepáčilo, že ho predstavujem ako Damonovho brata, ale inak by Bill nechápal, prečo so mnou môže ísť len Stephan. Ale asi to aj tak nechápal. Kývol mu na pozdrav a znova pozrel na mňa. "Čo chceš spraviť?" spýtal sa ma chladne. Opäť som v tú noc vytiahla mobil a znova som zavolala Damonovi. "Už si si to rozmyslela?" spýtal sa, a presne vedel čo odpoviem. "Áno. Kam mám prísť?" spýtala som sa a snažila som sa, aby môj hlas znel silno. Nebola som si však istá, či sa mi to darí.
Damon mi nadiktoval adresu a nie veľmi milo ma ubezpečil, že ak by som sa pokúsila zobrať si so sebou niekoho naviac, zistí to a ujde, a potom všetkých postupne pozabíja. Zložila som a potiahla som Stephana za rukáv. Pred odchodom som ešte Billovi povedala adresu, keby sme sa pár dní nevracali. Nasadla som so Stephanom do jeho auta, mercedesu, ktoré išlo omnoho rýchlejšie ako Sookiene a tak sme za chvíľu boli pred schátraným domom, kde mal byť Damon. Pozrela som na Stephana.
"Si si istá, že tam chceš ísť?" spýtal sa neisto, ale nebál sa. "Áno." povedala som rozhodne a vykročila som k domu. Stephan bol tesne vedľa mňa. Zastala som pred dverami. "Damon!" zakričala som. Dvere sa otvorili, ale Damon nikto v nich nebol. Pomaly som vošla dnu, Stephan hneď za mnou. "Eric?" zavolala som do domu, ale nič sa neozvalo. "Pôjdem sa pozrieť hore." povedala som Stephanovi, ktorý sa vybral do izieb na prízemí. Vystúpila som po schodoch, ktoré nevyzerali veľmi zachovalo a otvorila som dvere do izby, zrejme spálne. A vtedy ma chytil pár tmavých rúk a niečie zuby ma uhryzli do krku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár