Damon ma pustil a ja som spadla na štyri. Ruka mi vyletela ku zranenému krku. Samozrejme, že som na ňom mala veľkú ranu, ktorá silno krvácala, pretože som sa bránila. Bola som však ticho, nechcela som aby sem Stefan prišiel. Nechcela som, aby Stefan zomrel.

Damon ma zdvihol a znova sa mi naklonil ku krku, no tentoraz nie preto, aby mi znovu ublížil. Olízal mi ranu, aby prestala krvácať, aj keď som celkom nechápala prečo. Možno len chce, aby to trvalo dlhšie. "Nemyslel som si, že zavoláš Stefana." hovoril ticho a sledoval ma trochu s prižmúrenými očami, no aj tak pobavene. "Mala som sem ísť sama?" spýtala som sa trochu chrapľavo. Damon sa usmial. "Aj tak si nekričala a už ani nebudeš. Nechceš aby som mu ublížil." skonštatoval. A mal pravdu. Prikývla som.

"Kde je Eric?" spýtala som sa trochu odhodlanejšie. Damon prevrátil oči. "Nemôžeš naňho na chvíľu zabudnúť?" spýtal sa nahnevane a prisunul ku mne stoličku. "Sadni si." spravila som, čo odo mňa chcel. On sa oprel o polámanú drevenú zaprášenú skriňu oproti mne. Chvíľu si ma prezeral, pričom keby to spravil hocikto iný, rozčúlilo by ma to, ale pri Damonovi som sa radšej neozývala.

Bol taký...nebezpečný. Pár krát mi to už dokázal. Ale keď som si na to tak spomínala, vedel byť aj iný. Nežný. Vášnivý. S dušou. A keď som naňho teraz pozrela, nevyzeral, že by sa ma chystal zabiť. Skôr si mapremeriaval. "Čo keby si išla povedať Stefanovi, že tu nikto nie je a že sa vrátiš neskôr? A žiadne hlúposti." Povedal pokojným hlasom a ja som sa zdvihla a vyšla som von z izby.

Naklonila som sa spoza zábradlia a zakričala som na Stefana. "Stefan, nikto tu nie je. Môžeš ísť, ja sa tu ešte chvíľu poobzerám." klamala som ľahko a to na mňa Damon ani nepoužil Silu. Stefan sa na mňa pozrel s nepresvedčeným výrazom. "Môže to byť pasca." namietal. Pokúsila som sa usmiať, a myslím, že to aj vyzeralo prirodzene.

"Neboj sa. Mám to pod kontrolou." Zo všetkého čo som povedala bolo toto najväčšie klamstvo. V žiadnom prípade som to nemala pod kontrolou. Ani omylom. "Tak fajn. Ale ešte sa zdržím v meste. Daj si pozor." povedal a vybehol von. Počula som, ako jeho auto odchádza a keď som ho už nepočula, vybrala som sa znova za Damonom a netušila som, čo ma čaká.

 Blog
Komentuj
 fotka
mirkova  30. 1. 2010 17:58
skveléééé
Napíš svoj komentár